Z čisto formálneho hľadiska teda opozičný tlak proti ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi môže vyzerať ako politická akcia, ktorej jediným cieľom je pokračovať v propagandistickej línii: „Táto vláda je najhoršia možná.“
To však ešte neznamená, že Plavčanov profesionálny životopis je bez poškvrny. A už vôbec to neznamená, že on sám je to najlepšie, čo sa mohlo rezortu prihodiť.
Je celkom jasné, že nezaradený opozičný poslanec Miroslav Beblavý sa potrebuje zviditeľniť. Mimochodom, ako každý poslanec. Dupľom taký, ktorý nemá vlastný poslanecký klub či stranu, ktorá by ho držala.
Keď teda ministerstvo školstva používa proti nemu tento argument, malo by vedieť, že to v skutočnosti žiaden argument nie je. Má minister Plavčan vo svojom profesionálnom životopise položku „Študentský pôžičkový fond a Slavia Capital“, alebo nie?
Na túto otázku minister i jeho úrad zhodne vypovedajú áno. A to jediné, čo na túto tému dosiaľ ponúkli, boli ministrove slová: „Tieto veci boli predmetom podania pred piatimi rokmi, pričom polícia aj dozorujúci prokurátori ich označili ako nedôvodné.“ To je veľmi, veľmi málo.
Navyše to je presne jedna z takých odpovedí, ktoré už roky pijú ľuďom krv a prispievajú k znižovaniu dôvery v politiku.
Je to otázka dôvery, ktorá keď môže byť podkopaná hneď na začiatku, bude na sto percent podkopávaná celé štyri roky.
Treba uznať, že minister Plavčan začal svoje pôsobenie vo funkcii správne. Tým, že ako prvé začal rokovať s rezortnými stavovskými organizáciami, odbormi aj nezávislými iniciatívami, dáva najavo, že si je vedomý, že jeho kreslo je vlastne člnok na veľmi rozbúrenom mori. Správne bolo z tohto hľadiska i to, že šéf strany, ktorá ho do člnka posadila, Andrej Danko vyjadril na začiatku svojmu nominantovi plnú politickú a osobnú dôveru.
Lenže úspech šéfa akéhokoľvek rezortu nezávisí iba od dôvery jeho politického lídra, ale aj od dôvery rezortu samotného. Závisí od dôvery verejnosti. Doba ministrov, ktorí zostávajú vo funkciách len preto, lebo na nich nič nemá polícia a prokuratúra, sa už skončila. Definitívne jej odzvonil budíček marcových volieb.
To, či sa nejaký štátny úradník ocitol svojvoľne v konflikte záujmov (šéf pôžičkového fondu, ktorý lacno požičiava firme, v ktorej vedení sedí jeho manželka), ešte nemusí byť priamo námetom pre prokuratúru. Je to však jednoznačne námet na úvahu, či je vhodné, aby takýto úradník bol neskôr poctený vedením ministerstva. Ide o otázku dôvery, ktorá keď môže byť podkopaná hneď na začiatku, bude na sto percent podkopávaná celé štyri roky.
Andrej Danko má pred sebou dilemu. Očividne si je toho dobre vedomý, keďže po úvodnom vyjadrení dôvery Plavčanovi už len mlčí a my máme všetci čakať na to, ako sa k tomu postaví celá SNS.
Čo je, mimochodom, strana, ktorej história je okrem iných vecí bohatá práve na personálne problémy. Hrdo sa dá vždy. Odborne sa dá iba s odborníkmi, ktorí však nerastú na stromoch. A slušne sa dá len s ľuďmi, ktorí sú nespochybniteľní.