Čo sa stalo? Len to, že deviati obvinení podali sťažnosť, a keď s ňou neuspeli na nižšej inštancii, obrátili sa na generálnu prokuratúru. Keby tá sťažnosti nevyhovela, obvinenými by aj zostali a prípad by sa najskôr postupne schyľoval k súdu. Zrušením obvinenia generálna prokuratúra uznala, že dôkazy, o ktoré sa opieralo, by pred súdom neobstáli.
Prečítajte si článok: Prokuratúra: Znalci pri kúpe CT nevyčíslili škodu
Zdôvodnenie toho, prečo bolo doterajšie obvinenie zrušené, je potom skôr verejným priznaním, ako sú schopní vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátori zbabrať prípad. Čo je na jednej strane poburujúce, ale ešte to neznamená, že je všetkému koniec. Stíhanie vo veci totiž pokračuje, a tak sa pred súd ešte stále môžu dostať aj konkrétni ľudia. A hoci aj tí istí deviati.
Ako by asi dopadol súd, keby sa žaloba opierala o znalecký posudok, ktorý pri odhadovaní obvyklej ceny za dotyčný tomograf ignoruje príklady zo Slovenska? Keď sa z Ústavu súdneho inžinierstva bránia tým, že oni len odpovedali na otázky, ktoré im položil vyšetrovateľ, nedokazujú tým, že posudok je bezchybný.
Dokazujú nanajvýš to, že babrákom je ten, kto síce pedantne stanovil výšku škody na „najmenej 479 001 eur“, nijako ho však pritom netrápilo, že v posudku, o ktorý sa opiera, sa miešajú rôzne prístroje s rôznymi parametrami, rôzne scenáre nákupu a dokonca rôzne trhy. Ani si dodatočne nepýtal spresnenie údajov.
To nie sú len také taľafatky. Iná cena bude, keď kupujete za hotové, iná, keď na splátky. Iná bude v desaťmiliónovom Česku, kde sa tomografov predáva viac, iná na päťmiliónovom Slovensku, kde sa ich predáva menej. Ťažko sa sporiť aj s názorom, že dôkazom nemôže byť porovnávanie s podobnými prístrojmi, ale len s prístrojmi totožných parametrov.
Keby sa obhajobe podarilo spochybniť vyčíslenú škodu, spochybnila by tým aj skutok. A len vtedy by naozaj spadla opona. Spomeňme si na podstatu kauzy. Tou bolo zdesenie nad tým, že z nášho zdravotníctva unikajú nehorázne peniaze kvôli predraženým nákupom.
A podstatou drahých nákupov je predovšetkým sieť sprostredkovateľov, ktorí si rozobrali zdravotnícky trh na Slovensku podobne, ako keď si výpalníci rozoberajú svoje „rajóny“ v meste. Len, na rozdiel od výpalníkov, celkom legálne.
Ani taký Pavol Paška napríklad nepadol preto, lebo by mal niečo spoločné s manažmentom piešťanskej nemocnice. Primárne padol preto, lebo mal niečo spoločné so sprostredkovateľskými firmami.
Systémové riešenie je treba hľadať v oblasti toho, čo je dnes legálne, ale neefektívne a netransparentné (nákupy, sprostredkovatelia). Zisťovať, či sa na nákupoch nenabaľujú aj manažmenty nemocníc, je, samozrejme, dôležité a aj preto sa prokuratúra z prípadu Piešťan len tak ľahko nevyvlečie. Bude ostro sledovaný. Rovnako dôležitá je však aj otázka, či sa chceme dozvedieť pravdu, alebo chceme len ďalší zmrvený prípad, ktorý sa skončí blamážou.