Len ťažko sa dá očakávať, že jednorazová návšteva koncentráku bude mať zásadný vplyv na formovanie politických postojov mladých ľudí.
Rodinné prostredie je síce rozhodujúce, lenže v mnohých prípadoch pôsobí presne naopak, ako by bolo žiaduce. Sformovalo už nejedného zaprisahaného komunistu či ľudáka, preto sa nemožno spoliehať iba na výchovu v rodine.
Potrebná je predovšetkým systematická a dlhodobá práca v škole. V Nemecku, kde vyrovnávanie sa s minulosťou berú vážne, sa diskusiám o politických otázkach a dejinách, najmä holokauste, venuje veľká pozornosť.
Okrem toho v krajine existuje celá sieť inštitúcií, ktorých úlohou je podpora politického a spoločenského vzdelávania v duchu demokracie a pluralizmu. Popri politických nadáciách je to predovšetkým Spolková centrála pre politické vzdelávanie, ktorá má za úlohu "podporovať politické vzdelávanie, posilňovať demokratické povedomie a posilňovať pripravenosť na účasť na politickom živote.“
Takže, návšteva Osvienčimu áno, ale v prvom rade jej musí predchádzať politická výchova, ktorá je u nás značne zanedbaná.
A mimochodom, keď chceme študentom sprostredkovať autentické zážitky, tak nemusíme chodiť ani tak ďaleko, lebo od januára máme v Seredi Múzeum holokaustu, ktoré má "slúžiť na vzdelávanie a výchovu proti všetkým formám neznášanlivosti, násilia a extrémizmu“. Lenže o ňom nevedia asi ani mnohí poslanci…