Predvádzanie sa na začiatku sezóny možno hľadať azda v žiadosti kotlebovcov o parlamentnú minútu ticha za slovenského quislinga Tisa. Lenže samotný fakt predvádzania sa nikoho neospravedlňuje. Títo ľudia sú smrteľne vážne odhodlaní prepisovať dejiny a zo zločincov vyrábať martýrov. A tak nám musí byť jasné, že to nebolo žiadnou jednorazovou akciou. Budú to skúšať ďalej, dokiaľ budú v parlamente a dokiaľ ich tam bude primálo na to, aby začali prepisovať históriu vo vlastnej réžii.
Politika, v ktorej nezáleží na tom, ako sa aktéri správajú, pretože pseudoľudová spravodlivosť ich označila za zlosynov, nemá nič spoločné so spravovaním verejných záležitostí.
Predvádza sa kráľ bulváru Boris Kollár. Zbohatlík, ktorý k politike pristupuje rovnako ako k tomu bulváru: nezáleží, že vyzeráte ako somári, hlavné je, že si vás národ všíma. Je nádej, že keď sa usadí prach, začne sa aj Kollár zaujímať o to, čo by malo byť náplňou práce parlamentného politika? Zatiaľ len pokračuje vo svojej predvolebnej hre, keď s hrdosťou vyhlasuje, že on veru žiaden tradičný politik nie je a ani nechce byť. Inou otázkou samozrejme je, či má vôbec na to, ak by náhodou aj chcel.
Predvádzajú sa aj politici, popri ktorých legendárny Narcis vyzerá ako len mierne rozmaznaný škôlkar. Dvojciferný volebný výsledok Igora Matoviča a Daniela Lipšica očividne uistil, že ich najlepším príspevkom demokracii bude, keď politiku definitívne premenia na súbor konšpiračných teórií. Politická scéna podľa nich pozostáva z gangu kriminálnikov, ktorí na Úrade vlády sedia pri červenom telefóne, v ktorom sa striedavo ozývajú oligarchovia s inštrukciami, zatiaľ čo hŕstka ľudových hrdinov pomaly kráča tichou ulicou a ich naleštené kolty vrhajú slnečné prasiatka do okolitých okien. A to si ešte môžeme gratulovať, že hrdinov nedopĺňa tretí do partie, Richard Sulík. Ten sa radšej venuje šíreniu konšpiračných teórií v europarlamente a v nemeckých televíziách.
Pred pár rokmi to ešte mohlo vyzerať smiešne, dnes to však už žiadna zábava nie je. Politika, v ktorej nezáleží na tom, ako sa aktéri vlastne správajú, pretože pseudoľudová spravodlivosť ich skrátka označila za zlosynov a basta, nemá nič spoločné so spravovaním verejných záležitostí. Tribunál všetko vyšetril, odsúdil a zostáva už len, aby to aj potrestal. A práve v tom sa dovoláva pozornosti a účasti davu. Inými slovami, Matovičovi už zostáva iba otvorene vyzývať na lynč.
Hlavné postavy opozície, každá po svojom, ostentatívne pohŕdajú racionálnou politikou. Dopĺňajú sa a patria k sebe. Neželajme si, aby sme sa raz museli na vlastnej koži presvedčiť, či je horší 15-percentný Kotleba, alebo 25-percentný Matovič! Dovtedy môžeme len dúfať, že v opozícii samotnej sa začne proti nej tvoriť opozícia, ktorá bude ctiť rozum.