Pokiaľ by išlo len o čísla, tie mu možno dávajú za pravdu. Len o čísla však nepôjde. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu od začiatku tohto roka do 20. apríla prišlo do Európy cez Stredozemné more vyše 180-tisíc utečencov a migrantov. Viac ako 154-tisíc z nich sa preplavilo do Grécka, pričom zahynulo najmenej 376 ľudí. Do Talianska sa zo severnej Afriky preplavilo takmer 25-tisíc ľudí a hlásených bolo 851 obetí.
Európski politici sa predháňajú v ústretovosti voči Turecku, pretože počty utečencov sú stále dosť hrozivé na to, aby sa ich báli.
V tom istom období roku 2015 sa do Talianska prišlo asi 26-tisíc ľudí, lenže do Grécka iba niečo vyše 22-tisíc. Vlna vlani vyvrcholila v lete a na jeseň. Ak by sa mal podobný nárast zopakovať aj v tomto roku, keď sa v najhorších mesiacoch (z hľadiska plavby) do Grécka preplavilo takmer osemkrát viac utečencov než vlani, situácia by sa stala nezvládateľnou. Tuskov optimizmus sa opiera o údaje zo zopár uplynulých týždňov, ktoré, zdá sa, svedčia o spomalení. V apríli dokonca Grécko zaznamenalo tri dni, v ktorých neprišiel nikto. No už minulý týždeň to boli opäť stovky denne. Organizácia pre migráciu je preto v odhadoch trendov o čosi opatrnejšia.
Pochopiteľne, tureckej vláde sa Tuskove chvály počúvajú veľmi dobre. Až tak dobre, že premiér Ahmet Davutoglu vyhlásil, že Turecko svoju časť dohody už splnilo a teraz je rad na Európe, aby splnila svoje sľuby voči Turecku. Koniec koncov, prečo by to nemal vyhlasovať, keď europrezident podľa BBC dokonca tvrdí, že turecká vláda je „najlepším príkladom na svete v tom, ako sa starať o utečencov“?!
Nie všetci zdieľajú Tuskovo nadšenie. Sobotňajšiu návštevu Tuska a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v utečeneckom tábore v meste Gaziantep pri turecko-sýrskej hranici označili ľudskoprávne organizácie za nedôveryhodnú. Európski politici mali vraj radšej navštíviť niektorý z táborov na druhej strane hranice, kde sa tlačia tisíce zúfalých utečencov pred vojnou bez šance, že by ich niekto vpustil dnu.
Ani Davutoglove slová o tom, že Turecko nikoho neposiela späť do vojnou zmietanej Sýrie, „iba ak je to v súlade s ich želaním“, nie sú uistením. Podľa niektorých správ tureckí policajti vyvážajú ľudí za sýrsku hranicu s tým, že ich predtým donútia podpísať vyhlásenie, že ide o prejav ich slobodnej vôle. Naozaj príklad pre celý svet?
Turecko musí do 4. mája splniť 72 podmienok na to, aby mohol byť pre jeho občanov uvoľnený vízový režim pri vstupe do Schengenu. Zatiaľ splnilo ledva polovicu z nich.
Európski politici sa predháňajú v ústretovosti voči Turecku, pretože počty utečencov sú stále dosť hrozivé na to, aby sa ich báli. Báť sa však treba aj spolkov s vládou, ktorá používa utečencov ako žetóny pri partii pokeru a ľudské práva sú pre ňu len záťaž, ktorá sa pri prvej príležitosti odhadzuje nabok.