Urputná snaha SNS o získanie vrcholných pozícií v silových zložkách je na druhej strane dôkazom, že staré inštinkty sa odhadzujú veľmi ťažko.
O zlepšení Dankovej strany nevypovedá ani tak súzvuk novopečeného predsedu Národnej rady so starým parlamentným harcovníkom Bélom Bugárom či jeho anekdotický prísľub, že sa pod vedením šéfa Mostu-Híd naučí vyslovovať maďarské mená a priezviská. Príznakom zmeny, dôležitej pre budúcnosť SNS a možno i Slovenska, je jednoznačný postoj, aký táto strana zaujala k ľudáckemu obludáriu, ktoré sa po voľbách objavilo v parlamente.
Tajná služba je príliš vážna vec na to, aby sa jej šéfovia menili iba preto, lebo niekto potrebuje „odškodnenie“.
Je dôležité, že strana, ktorej vzťah k Európskej únii a transatlantickému ukotveniu našej bezpečnosti vzbudzoval pochybnosti a obavy, sa v programe koaličnej vlády k obom prihlásila. Pre našu bezprostrednú budúcnosť je však možno ešte dôležitejšie, že strana, ktorá roky vzbudzovala obavy svojím nejasným vzťahom (jemne povedané) k vojnovému štátu a jeho predstaviteľom, využíva prítomnosť ľudákov v Národnej rade na to, aby sa od takýchto temných prúdov dištancovala. To je možno prekvapujúci, ale určite vítaný vývoj. Na rozdiel od značnej časti opozície, ktorá fašistov, naopak, akceptuje a sama hnedne, dodajme.
Príchylnosť k uniformám má však tuhý korienok. Špeciálne v spolkoch, ktoré si robia program z okázalého vlastenectva. A tak ani neprekvapí, že SNS sa od zostavenia vlády usiluje okrem ministerstva obrany získať aj všemožné iné silové funkcie vrátane postu šéfa tajnej služby. To však ešte nie je nijaký dôvod, prečo by ich táto strana mala aj dostať. A už dupľom, aby ich dostala iba na základe nejakej obdoby starých známych „koaličných kľúčov“. Práve v prípade SIS by malo pritom podľa všetkého platiť staré známe: Keď niečo funguje, neopravuj to! Toto heslo je určite dôležitejšie ako nejaké kreslo.
Vieme, že Danko sa usiloval získať pre SNS kreslo ministra vnútra. Aj to, že to sa v súčasnej konštelácii uvoľní až vtedy, keď bude chcieť korunný princ vládnej strany, ktorý na ňom (opäť) sedí. Smutné? Možno. Tajná služba je však príliš vážna vec na to, aby sa jej šéfovia menili iba preto, lebo niekto nedostal jedno ministerstvo, a tak potrebuje „odškodnenie“.
Laik nebude tvrdiť, že SIS je dnes ideálna: na to nemá kvalifikáciu ani informácie. Čosi však napovedá, že posledné štyri roky o SIS nepočuť nič zlé od tých, čo laici nie sú a majú aj informácie. Nuž a pri pozorovaní kvalít niektorých iných nominácií SNS… málo problémov nám stihli spôsobiť rôzne tajné služby pod vedením snaživých amatérov – ak už aj nerátame čistých gaunerov?
Prax, v rámci ktorej sa dôležité funkcie stávajú žetónikmi v straníckych hrách na koaličnú „vyváženosť“, sa už musí skončiť. Štát sa nestavia po každých voľbách nanovo. Nie je tu pre strany, ale pre nás.