Za dymovou clonou

V rozšírenej časti programového vyhlásenia vlády pre školstvo možno nájsť všeličo. Čo tam nájsť nemožno, je prísľub toho, že tento rezort bude v najbližších rokoch ušetrený protestov a búrok.

20.05.2016 12:00
debata (3)

Celé tie povolebné rokovania so školskými odborármi a iniciatívami spätne vyzerajú ako dymová clona. Teraz sa rozplynula, a hľa – všetko je po starom.

Nasadenie, aké si u ministra vybavia ultrakonzervatívne kruhy e-mailovou kampaňou, si u neho nevybavia tisíce učiteľov ani štrajkom.

Nikto rozumný sa nebude sporiť o to, že znižujúca sa kvalita nášho verejného školstva ide aj na vrub učiteľov. Nejde len o rebríčky, hitparády a tabuľky, ktorými sú v dnešných časoch posadnuté rôzne domáce i medzinárodné organizácie.

„Kvalita“ nášho školstva sa aj bez rebríčkov a komplexných hodnotení naplno preukázala v nedávnych voľbách na preferenciách mladých prvovoličov. Nehovoriac už o výsledkoch simulovaných volieb na niektorých stredných školách. Technické a prírodovedné predmety sú určite dôležité.

Spoločnosti však sotva nejako prospejú zdatní matematici či technici, ktorí vedia o svete okolo seba práve tak málo, ako tí náckovia, ktorých volia.

O to dôležitejšie by však malo byť prestať sa už konečne oháňať perfídnou tézou: „Najprv sa zlepšite a až potom si pýtajte viac peňazí.“ Tak to nefunguje. Problémom školstva nie je to, že by šikovní učitelia pracovali na polovičný plyn preto, lebo nie sú dostatočne zaplatení, ale to, že platové pomery vo verejnom školstve šikovných učiteľov odrádzajú od toho, aby to vôbec išli skúsiť.

Ministerstvo školstva vo svojej rozpracovanej časti vládneho programu tvrdí, že plánuje predložiť na verejnú diskusiu Národný program rozvoja výchovy a vzdelania, v rámci ktorého chce „vytvoriť predpoklady na zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania cez finančné ocenenie“. To je vtip?! Aké „predpoklady“ sa tu majú vytvárať?

Veď predpoklady tu už dávno sú a idú nám oči vyklať: zlé materiálno-technické vybavenie škôl, slabé učebné výsledky žiakov… Jediný chýbajúci predpoklad je taký minister školstva, ktorý by si dokázal postaviť hlavu pri rokovaní o štátnom rozpočte. To je celé.

Ak je prisľúbené zvýšenie učiteľských platov o šesť percent dôvodom na rozčarovanie pedagógov, fakt, že v dokumente sa celkom „zabudlo“ na nepedagogických pracovníkov školstva, sa môže stať dôvodom na ďalšie kolo protestov. A to ešte oveľa skôr, kým z úradu Petra Plavčana vypadne nejaká „verejná diskusia“.

Nuž ale pre ministra sú nátlakové akcie náboženských kruhov ohľadom odporúčanej literatúry pre stredoškolákov očividne významnejším podnetom, ako výsledky jeho rokovaní so zástupcami desiatok tisícov ľudí pracujúcich v rezorte, ktorý má viesť. Nasadenie, aké si u ministra vybavia ultrakonzervatívne kruhy e-mailovou kampaňou, si u neho nevybavia tisíce učiteľov ani štrajkom.

Koniec koncov, neplatí to aj pre stranu, ktorá ho do kresla nominovala? Tá chce zasa – i keď o tom mlčí, hovoria o tom všetci ostatní – odovzdať štátnu tajnú službu rovno do rúk Arcibiskupského úradu. Ak to naozaj tak bude, potom bude úplne jasné i to, prečo aj Plavčana trápia cirkevníci oveľa viac, ako nejaký Pavel Ondek a jeho odborári.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #platy učiteľov #programové vyhlásenie vlády