Poslednou kvapkou bolo piatkové rozhodnutie parlamentu odňať poslancom trestnoprávnu imunitu. V krajine s nezávislou justíciou by argument, že poslanci nesmú stáť nad zákonom, znel vcelku legitímne. V dnešnom Turecku však znie ako umieračik demokracie.
Turecko sa stále viac a rýchlejšie vzďaľuje od všetkých noriem, podľa ktorých sa v Európe hodnotí demokracia a právny štát.
Nikto totiž nepochybuje, že konečným cieľom je vyhnať opozíciu z parlamentu. Erdoganovi by sa tak prostredníctvom jeho AKP otvorila možnosť, ktorú mu odopreli výsledky minuloročných predčasných volieb: zmeniť ústavu a stať sa vládcom s exekutívnymi právomocami.
Vyhnať opozíciu z parlamentu bude ľahké v krajine, kde prezidentské sily, ktoré sú zodpovedné za minuloročné zrušenie prímeria s kurdskou PKK, premyslene stupňujú atmosféru strachu a ohrozenia.
Na adresu poslancov z prokurdskej Ľudovej demokratickej strany (HDP) už predtým z Erdoganových úst padali obvinenia z „napomáhania terorizmu“. Teraz postačí skonštruovať nejaké obvinenie a súdy lojálne prezidentovi ochotne vyhovejú.
Vzhľadom na to, že cieľom Erdogana je ústavná väčšina v parlamente, obavami sa netaja ani poslanci z najsilnejšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). V Turecku si už nikto, kto stojí v opozícii proti snahám prezidenta o autokraciu, nemôže byť ničím istý.
Pochopiteľne, akýkoľvek krok proti parlamentnému zastúpeniu prokurdskej HDP hrozí vyvolaním ďalších nepokojov a násilností v Kurdmi obývanom juhovýchodnom Turecku. To však nebude nijako na škodu Erdoganovým plánom. Práve naopak, jeho lojálna voličská základňa, zložená prevažne z konzervatívnych a nábožensky založených Turkov, sa ešte viac zomkne okolo svojho vládcu.
Turecko sa stále viac a rýchlejšie vzďaľuje od všetkých noriem, podľa ktorých sa v Európe hodnotí demokracia a právny štát. Nedávny návrh Európskej komisie „podmienečne“ uznať turecký pokrok a zrušiť turistické víza pre Turkov z dnešného pohľadu už celkom zaváňa heslom „snívajte s nami“. Turecko nerobí pokrok, pretože zavelilo spiatočku.
A ako to vyzerá s druhou stranou dohody medzi Európskou úniou a Tureckom? Minulý týždeň rozhodol odvolací sudcovský senát na gréckom ostrove Chios v prospech utečenca zo Sýrie, ktorý mal byť (podľa dohody EÚ-Turecko) deportovaný naspäť do Turecka.
Sudcovia svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že Turecko nedodržiava základné ľudské práva utečencov, pričom im tam dokonca hrozí, že ich pošlú naspäť do vojnou zmietanej Sýrie.
Bolo to len jedno rozhodnutie. Napokon utečencov, ktorí nepožiadajú o azyl, alebo im bol odmietnutý, Gréci naďalej posielajú naspäť do Turecka. Konštatovalo však celkom zreteľne, o čo tu ide: Turecko nie je „bezpečnou krajinou“. Určite nie pre Sýrčanov. Pre Európanov? To sa ešte uvidí.