Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich voľbách vyhral jednoznačne Heinz Fischer, ktorý už v prvom kole získal 79,33 %, asi nik nečakal, že tentoraz rozhodnutie padne až po sčítaní korešpondenčných lístkov, pričom rozdiel bude iba 31-tisíc hlasov.
Na porovnanie: keď Francúzi v roku 2002 nechceli, aby do Elyzejského paláca zasadol Le Pen, tak „so štipcom na nose“ v druhom kole dalo Chiracovi hlas až 82 % ľudí. Takéto jasné posolstvo rakúske voľby nepriniesli, čo neveští nič dobré.
Tesné víťazstvo Van der Bellena síce krajine prinesie úľavu, lebo hrozba pravicového extrémizmu je dočasne zažehnaná. Rakúsko je však po týchto voľbách rozdelené ako nikdy predtým. Konfliktné línie v spoločnosti zostali a ak si nový prezident predsavzal, že ju zjednotí, bude mať čo robiť.
Hoci prezidentské voľby sú iné ako voľby parlamentné, predstavujú určitý barometer nálad v spoločnosti. Tých 2,2 milióna protestných hlasov pre Hofera je jasným signálom pre tradičné strany ÖVP a SPÖ, aby sa seriózne začali pripravovať na parlamentné voľby, inak v nich môžu utrpieť rovnaký debakel ako teraz.
Najmä sociálna demokracia má vážny problém. Od roku 2002, keď naposledy získala 36 % hlasov, kontinuálne padá a stráca aj v jednotlivých spolkových krajinách. Debakel, ktorý utrpel kandidát SPÖ v týchto voľbách, spolu s faktom, že takmer 90 % robotníkov volilo Hofera, je varovaním, že strana pracujúcich sa poľahky môže zmeniť na stranu nikoho.