Bývajú veci, na ktoré sa nedá pozerať cez peniaze. Predsedníctvo nie je o finančnom zisku, ako sú, naopak, napríklad príjmy z veľkého športového sviatku. Je to služba únii. Z vlastných zdrojov, ktoré nikto neuhradí. Kto sa pýta, či Slovensko zarobí, musí pochopiť, že nič.
Náklady na predsedníctvo nepresiahnu 70 miliónov eur. Vyzerá to ako veľká suma, veď v starej mene sú to viac ako dve miliardy korún, ale…
Po prvé, slovenská cena bude najnižšia spomedzi krajín visegrádskej štvorky, čiže pod českou, maďarskou a poľskou cenou. Po druhé, keď je reč o službe, 70-miliónový balík je zanedbateľný oproti tomu, čo prúdi na Slovensko. Čistá bilancia toho, čo z bruselského rozpočtu môže získať v období 2014 – 2020, je až 13,5 miliardy eur, a to sa vyrovná jednému domácemu štátnemu rozpočtu.
Kto sa pýta, aké národné záujmy môže Slovensko presadiť počas predsedníctva, rovnako si musí uvedomiť, že nepôjde o hru jednotlivca, ale o tím. Čiže o záujmy celej únie.
Mimochodom, je dobré, že medzi prioritami sa objavia aj snaha všímať si viac osud rozširovania EÚ, ku ktorému sa niektoré členské štáty stavajú ľahostajne. V období, keď sa počet Európanov zväčšuje o utečencov, nemožno zabúdať, že za hranicami únie sú občania, ktorí majú „zemepisné právo" patriť tam, kam aj Slovensko. Napríklad Čiernohorci.