Tí, čo chcú zostať v únii, obviňujú kampaň za brexit z neprimeraného stupňovania vášní. Priaznivci brexitu im odpovedajú, že vrah Jo Coxovej nemal s nimi nič spoločné a že prvý tábor z tragédie len vytĺka body pre svoju kauzu (tábor za zotrvanie v únii podľa víkendových prieskumov opäť získal miernu prevahu).
Farage je možno otvorený, nič to však nemení na tom, že ani on netuší, aké môžu byť následky brexitu. Nie je sám.
Pravdou zostáva, že kampaň sa už zvrtla takmer výlučne na otázku migrácie. Aj to, že labouristka Jo Coxová bola známa svojím ústretovým postojom k prijímaniu utečencov a že vzhľadom na názory jej vraha je takmer isté, že práve to ju stálo život.
Rovnako je pravda, že utečeneckou kartou najviac plieska po stole šéf strany UKIP Nigel Farage, ktorý si prihrieva svoju protieurópsku polievku.
Len niekoľko hodín pred zavraždením Coxovej sa v uliciach objavil plagát s Farageom v popredí a fotografiou zástupu utečencov na slovinskej hranici s nápisom Bod zlomu. Farage síce priznáva, že plagát bol „nešťastne načasovaný“, od jeho odkazu sa však nijako nedištancuje.
Labouristická tvár kampane za odchod, poslankyňa Gisela Stuartová, zasa robí, čo môže, aby sa dištancovala od Faragea. Jej tábor „umiernených euroskeptikov“ tvrdí, že nie je proti imigrácii, len ju chce dostať späť pod kontrolu.
Konzervatívny premiér David Cameron im odpovedá, že ak Británia v EÚ zostane, vďaka nim vyjednaným ústupkom Bruselu dokáže znížiť počet každoročných prisťahovalcov až o dve tretiny.
Ani jedna zo strán nevysvetľuje, ako to chce dosiahnuť. Obe – umiernení za brexit aj Cameron – zároveň tvrdia, že Británia zostane súčasťou európskeho spoločného trhu. To by však najskôr znamenalo, že bude musieť, či bude v EÚ, alebo mimo nej, súhlasiť aj so slobodným pohybom osôb z krajín únie na spoločnom trhu.
V tomto je Farage, na rozdiel od premiéra a väčšiny tábora za brexit, nonšalantne priamočiary: „Aj žiadna dohoda s EÚ bude lepšia, ako tá, ktorú máme dnes.“ Čo sa utečencov zo sveta mimo EÚ týka, ich počet bude tak či onak osudovo závisieť od riešenia, ktoré sa zrodí v rámci únie.
Ilúziu o tom, ako si začne Británia „oslobodená“ od EÚ chrániť svoje hranice, narúšajú už teraz predstavitelia Francúzska, ktorí oznámili, že prípadný brexit bude mať vážny dosah na politické dohody medzi oboma krajinami.
Vrátane tej, podľa ktorej Francúzi prijímajú späť utečencov z Calais, ktorých im Británia vracia. Farage je možno otvorený, nič to však nemení na tom, že ani on netuší, aké môžu byť následky brexitu.
Nie je sám. Podľa aprílového celoeurópskeho prieskumu nemeckej Bertelsmannovej nadácie si zhruba 45 percent Európanov na kontinente myslí, že EÚ by odchod Británie poškodil, ale rovnakých 45 percent si myslí, že situácia EÚ zostane nezmenená s Britániou či bez nej. A 10 percent si myslí, že na tom bude bez Británie dokonca lepšie. Aby sme sa podaktorí kruto nemýlili.