Rovnako naivní sú tí ľudia u nás, ktorých hocijaká polopravda na internete pomkne k vypisovaniu nenávistných hesiel na adresu polovice sveta.
Jedna vec je kauza Bašternák – Kaliňák, druhá vec je, že predstava moci v rukách politikov typu Matoviča a Sulíka dnes zaváňa katastrofou.
Takzvané protestné hlasy v európskej či americkej politike pribúdajú geometrickým radom a nachádzajú svojich vlastných tribúnov. Ani tí najradikálnejší sa nemusia skrývať v mase nevoličov. Už môžu chodiť hrdo voliť. Koho? Od populistov, recesistov cez málo príčetných hlásateľov apokalypsy až po hnedastých sociopatov a čisto hnedých fašistov či nacistov.
Je hlavný prúd politiky spoluvinníkom tohto javu? Dozaista. Korupcia a neschopnosť riešiť príčiny problémov namiesto nekonečného sanovania ich najhorších následkov, sú smrtiacou zmesou. Ak to trvá dlho, bez ohľadu na striedajúce sa vlády, je zle.
A, samozrejme, zle je napríklad aj vtedy, keď politik nevolí štandardné odstúpenie z funkcie už vo chvíli, keď sa ukáže, že je spochybniteľný – nie preto, lebo to chce opozícia, ale preto, lebo vláda, ktorej je členom, o sebe tvrdí, že je posledným obranným valom istých politických štandardov v krajine.
Spoluvina hlavného prúdu zároveň nemení nič na smutnom pohľade, ktorý poskytuje alternatíva. Povedať, že politika sa nemá robiť v uliciach, je riskantným zjednodušením. Už od čias helénskej agory sa robila a robí aj na uliciach.
Ide o to, čo ponúka. Ak ju robia politici, ktorí nemajú ani základný zmysel pre mieru, kvôli čomu sa každý problém v ich ústach mení na deštruktívnu hystériu, zapaľujú ohne, ktoré nebudú schopní uhasiť. A čo horšie, niektorí z nich sú presvedčení, že ich ani hasiť nebude treba.
Áno, je zlé, keď politici neodchádzajú z funkcií zavčasu. Obvinenie však nie je dôkazom o vine a tí, čo to nahovárajú dôverčivým, sú nebezpeční. Jedna vec je kauza Bašternák – Kaliňák, druhá vec je, že predstava moci v rukách politikov typu Matoviča a Sulíka dnes zaváňa katastrofou.
Nehovoriac o Kollárovi a spol. Rýchlo sa naučili, že ovládať masu je jednoduchšie, ako ovládať fakty. A teraz sa jej snažia vsugerovať, že aj prekračovať zákon v mene politických cieľov je v poriadku. Odskákať si to môžeme všetci, bez ohľadu na to, čo si kto o nejakej kauze myslí alebo nemyslí.
Jediným dlhodobým riešením sú inštitucionálne zmeny. Tie však môžu urobiť zasa len politici, ktorí aspoň v hrubých rysoch chápu, prečo sú inštitúcie dôležité a prečo je dôležité, aby práve tie mali posledné slovo napríklad ohľadom výkonu práva a spravodlivosti v štáte.
Tí, čo si myslia, že keď sa rozkope systém, on sa už nejako poskladá a dokonca bude lepší, to nie sú a nebudú. Platí to pre Ameriku a Európu a platí to aj pre Slovensko.