Nord Stream a my

Stredná Európa v minulosti doplatila na svoju polohu medzi dvoma veľmocami, preto musí byť veľmi ostražitá, keď sa ju opäť snažia vmanévrovať do pozície pasívneho pozorovateľa.

21.06.2016 22:00
debata (5)

Nemôžeme akceptovať, že sa opäť bude rozhodovať o nás bez nás. Sledujúc niektoré aspekty politiky Berlína, človek poľahky môže nadobudnúť dojem, že vo Frankfurte nad Odrou Nemecko nehraničí s Poľskom, ale priamo s Ruskom. A nejde len o aktuálne vyhlásenia ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera…

Ide o našu energetickú bezpečnosť, ktorá je ohrozovaná projektom Nord Stream II. Je bytostným záujmom Slovenska, aby sa plyn prepravoval cez naše územie. Nejde len o to, že by sme ročne prišli o 700 miliónov eur. Ide aj o geopolitiku.

Nemci, hoci sú členmi EÚ, pretláčajú svoj biznis a Rusi im ochotne vychádzajú v ústrety, lebo vedia, že takýmto spôsobom budú mať v rukách nástroj, ktorým môžu v prípade potreby zatlačiť na malé krajiny strednej a východnej Európy.

A keď už aj Európska komisia vyjadrila pochybnosti o tom, že či je plynovod v záujme EÚ, tak by sa dalo očakávať, že deklaráciu proti Nord Streamu II, podporia aj všetci naši europoslanci. To, že tak neurobil Richard Sulík, až tak neprekvapí, pretože ho viac zamestnáva domáca politika a patrí medzi najväčších absentérov na rokovaniach výborov Európskeho parlamentu.

Prečo tak neurobila Monika Flašíková Beňová, keď jej materská strana má v tejto otázke veľmi vyhranený názor, je však menej pochopiteľné. Argument, že túto záležitosť už rieši EK, je chabý. Keď je niečo náš štátny záujem, tak je priam psou povinnosťou europoslancov hájiť ho na bruselskej pôde.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Nord Stream 2