Podľa konzervatívneho britského premiéra Davida Camerona, ktorý referendum inicioval, by malo Spojené kráľovstvo zostať v únii, pretože odchod by poškodil obe strany. V tom sa zhoduje s väčšinou kontinentálnej Európy. Zvláštny je len spôsob, akým to vysvetľuje.
Podľa neho by totiž odchod Británie úniu poškodil v tom, že tá by sa pohla smerom k tesnejšej politickej integrácii, a práve to by „poškodilo nielen nás, ale aj takú Európu, akú si želáme“. Názor väčšiny tých, čo si na kontinente želajú, aby Británia zostala, je presne opačný. Najväčším strachom tých Európanov, ktorí sú za úniu, je totiž hrozba, že odchod Británie spustí dominový efekt, v ktorom sa odstredivé sily v jednotlivých krajinách začnú pokúšať o to isté.
Teoreticky je samozrejme možné, že odpoveďou únie na „dezerciu“ člena, ktorý beztak robil, čo mohol, aby tesnejšiu integráciu brzdil, bude snaha o jej urýchlenie. Má to len dva háčiky. Prvým je obava, že akýkoľvek projekt tesnejšej integrácie by momentálne nezahŕňal celú zvyšnú dvadsaťsedmičku členských krajín. Nie každý je rovnako pripravený a nie každý by bol v dnešnej situácii rovnako vítaný. Viacrýchlostná únia, v ktorej niektorí sedia za hlavným stolom a niektorí len pri vedľajšom, by bola opäť na stole. Pre zopár najsilnejších možno prijateľná predstava, pre slabších nočná mora.
Druhým háčikom je, že politické trendy v Európe sú dnes presne opačné, ako ich predstavuje Cameron. Klasická povojnová politická scéna sa vo voľbách takmer naprieč celým kontinentom bráni narastajúcej vlne nacionalistických a protieurópskych strán a hnutí. Migračná a utečenecká vlna im dala nový impulz a odchod Británie by im dokázal, že rozobrať Európsku úniu na kúsky je vlastne veľmi ľahké. Referendum môže byť nástrojom demokratickej politiky, hlasovanie typu áno-nie však obvykle býva najvhodnejšou pôdou pre demagógov, populistov a klamárov. Ak vidíme, akú úroveň má kampaň v kolíske modernej demokracie na Britských ostrovoch, nerobme si žiadne ilúzie o tom, ako by asi vyzerala v iných častiach Európy. Aj u nás na Slovensku.
Únia sa bude musieť zmeniť bez ohľadu na to, či Británia zostane, alebo odíde. V tom sa zhodujú prakticky všetci. Ako to však už s podobnými všeobecnými tézami chodí, každý si tie zmeny predstavuje inak. A tak rovnako, ako množstvo zástancov brexitu netuší, že by ich v prípade výhry čakali roky bolestných vyjednávaní a naťahovačiek s úniou, s členskými štátmi jednotlivo, ale aj doma pri snahe formulovať novú bázu vzájomných vzťahov s Európou, ani my dnes nevieme, čo všetko tá veta „Európa sa musí zmeniť“ vlastne vyvolá. Útechou nám môže byť, že budeme pri tom. Príkazom pre nás musí byť, aby to tak zostalo.