Čo bude naša hanba

Je to len obyčajný cirkus, vyjadril sa vraj jeden z Kotlebových poslancov na adresu protestov pred rezidenciou Bonaparte. No iste. Rozdivočená politická scéna je pre nich cirkus. Oni sú krotitelia, ktorí sa chystajú vkročiť do arény. Vlastne už do nej vkročili.

25.06.2016 08:00
debata (30)

To, čo sa cez víkend opäť chystá do centra Bratislavy, už dávno nie je len trápno-smiešne neoľudácke retro. Krajná pravica sa už nemusí obmedzovať na sentimentálne rumázganie za krásnymi časmi, ktoré v skutočnosti nedopadli krásne vôbec pre nikoho: pre obete, pre tých, čo sa mlčky prizerali, a nakoniec ani pre väčšinu vinníkov. Samozrejme, nová generácia je naďalej kŕmená lžami, ktorými chceli arizátori ospravedlniť svoju morálnu mizériu. Má však už aj svoje vlastné témy a svoje vlastné prostredie.

Existencia extrémnej pravice nie je našou hanbou. Našou hanbou však bude, keď ju zavčasu nedokážeme vykázať späť na okraj.

Je trestuhodným lajdáctvom, že úrady bratislavského Starého Mesta a mestská radnica sama opäť pripustili, aby sa v jeden deň na smiešne malej ploche konalo zhromaždenie neonacistov spolu s inými verejnými podujatiami. Je to odsúdeniahodné, v centre hlavného mesta, v dnešnej dobe, a už vonkoncom je to odsúdeniahodné po tom, čo predviedli pred rokom. Zlé by to však bolo, aj keby sa tentoraz v meste nekonalo nič iné.

Úrady ignorujúce legitímne obavy o bezpečnosť obyvateľov mesta sú len špičkou ľadovca. Jeho masu tvoria policajti neschopní či dokonca neochotní zakročiť proti tvorbe ozbrojených skupín s otvorene nepriateľskými úmyslami voči demokracii. Prokurátori neschopní či neochotní tlačiť na vyšetrenie každého jedného zločinu, ktorý je vedený nenávisťou k iným skupinám obyvateľstva. Sudcovia neschopní či neochotní súdiť podľa dávno platných zákonov, namiesto operetného žonglovania s citáciami poznámok pod čiarou.

Masu ľadovca tvoria aj politici, ktorí si namýšľajú, že môžu strach a nenávisť využiť vo svoj vlastný prospech a nepomôcť pritom legitimizovať neonacistov. Nehovoriac potom o politikoch, ktorí viac či menej otvorene koketujú s myšlienkou spolupracovať s nimi, pretože veď boli „legitímne zvolení“. Zatiaľ čo náš štát sa vláda za vládou intenzívne zaoberá myšlienkou, ako donútiť pracovať niekoho bez kvalifikácie, skúseností a návykov, nie je schopný či ochotný donútiť časť ľudí rešpektovať základné práva a slobody iných. Ak to bude takto pokračovať, pravicový extrém nebude musieť demokraciu poraziť, keďže tá sama spácha samovraždu.

Kto sa nechá oklamať sloganmi o hrozbe islamizácie v štáte, ktorý roky rokúce udeľuje smiešne malý počet azylov, ktorý vraj monitoruje všetkých päť a pol moslimov, čo tu žijú, a v ktorom už len maketa minaretu na hudobnom festivale pomkne predsedu parlamentnej strany k nenávistným výkrikom? Ide tu predsa o nás. O našu prítomnosť v Európe, ktorú môžu za hrozbu považovať iba tí, čo sa cítia ohrození európskymi demokratickými štandardmi a vzájomnou spoluprácou.

Existencia extrémnej pravice nie je našou hanbou. Našou hanbou však bude, keď ju zavčasu nedokážeme vykázať späť na okraj.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémisti #krajná pravica #ĽSNS