Víťazstvo antipolitiky

Britské referendum je bodom zlomu vo viacerých ohľadoch. Nepochybne bude mať vplyv na ďalšie fungovanie únie aj samotnej Británie. Dôležitým aspektom tohto hlasovania je však spôsob, akým sa priaznivci brexitu rozhodovali v referende.

27.06.2016 22:00
debata (13)

Práve to vyvoláva na jednej strane smiech, no zároveň vzbudzuje obavy, či sa demokratické voľby nemenia na obskúrne divadlo, v ktorom víťazí ten, kto najlepšie pobaví, respektíve vydesí publikum.

Ak sa voliči v krajine, ktorá sa pýši dlhou tradíciou parlamentarizmu, rozhodujú podľa lživých titulkov bulváru, veria nesplniteľným sľubom populistov a deň „po“ na internete hľadajú odpoveď na otázku: čo je EÚ, respektíve čo sa stane, keď opustíme EÚ, vypovedá to mnohé o stave (nielen britskej) demokracie.

Časy, keď proti sebe stáli tábory ľavičiarov a pravičiarov, ktorí hlasovali na základe vlastného presvedčenia, čo sa odzrkadľovalo aj v masovom členstve v politických stranách, sú nenávratne preč.

Dnešnú dobu najviac charakterizuje všeobecná nedôvera. Ľudia nedôverujú elitám ani inštitúciám. Potvrdili to aj nedávne prieskumy v Británii, podľa ktorých priaznivci brexitu nedôverujú vôbec nikomu. Takí ľudia sú potom ľahko ovplyvniteľní a keď sa im prihovorí človek s charizmou, tak je jedno, čo hovorí, dôležité je, ako to hovorí. Preto v referende uspeli ľudia ako Farage a Johnson, zatiaľ čo nevýrazný Cameron a Corbyn pohoreli.

Referendum tak čiastočne zotrelo hranicu medzi pravicou a ľavicou. Proti sebe stál tábor tých, ktorí sa snažili argumentovať racionálne, a tých, čo stavali na emóciu. V tomto nerovnom súboji napokon vyhrala totálna „antipolitika“, ktorá sa vyznačuje tým, že nemá žiadnu zjednocujúcu ideológiu. Ľudia sú jednoducho naštvaní na systém, ktorý je podľa nich zlý a vládnu v ňom skorumpovaní politici. Oni však nechcú iba vymeniť vládu, chcú samotnú zmenu systému.

O tom už vieme svoje aj na Slovensku, kde niektorí krikľúni zredukovali politický boj na heslo, že všetci politici sú zlodeji a ďalší adepti sa snažia získať dôveru voličov zvýrazňovaním „že nie sú politici, a preto im môžu dôverovať“.

Najhoršia na tejto cynickej hre je však dvojtvárnosť hercov, lebo ani oni sami neveria tomu, čo hovoria. Potrebujú sa len zviezť na vlne nedôvery voči establišmentu a zatiaľ sa im to darí.

Tak ako sa chcel Boris Johnson prostredníctvom kampane za brexit dostať na čelo Konzervatívnej strany a pritom zavádzal, ani jeho slovenský menovec a „posledný križiak“ neváhajú využiť čokoľvek, aby upútali pozornosť publika. Ide im len o jedno – chcú získať moc. Preto sú takí nebezpeční.

My sme zatiaľ boli uchránení od dôsledkov ich populistickej politiky, no Briti už stihli precitnúť. Zistili, že do britského zdravotníctva nepoputuje žiadnych 350 miliónov libier, ktorými krajina prispieva do rozpočtu únie, ako to sľuboval Farage v kampani a deň po brexite to poprel. Naopak, ak budú Briti chcieť mať prístup na trh EÚ, budú musieť takisto prispievať do spoločnej pokladnice, len s tým rozdielom, že už nebudú môcť do toho EÚ „kibicovať“.

To je privysoká cena za víťazstvo antipolitiky.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Brexit