Vedia, že konzultanti z radov vyslúžených politikov, ktorí súkromným firmám otvárajú dvere do najvyšších poschodí politiky, sú žiadaným artiklom. A keďže peniaze nesmrdia ani bývalým ľavičiarom, tak napríklad Tony Blair radí JP Morgan a Gerhard Schröder Gazpromu.
Čaro postmoderny spočíva v tom, že „všetko je možné“. Niektoré veci však stále dokážu prekvapiť, napríklad keď sa v istom okamihu spoja cesty niekdajšieho zaprisahaného maoistu so symbolom Wall Streetu.
Aj keď bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý bude pracovať pre Goldman Sachs International, nie je ani zďaleka jediný politik, ktorý sa dal do služieb veľkokapitálu, jeho pôsobenie v tejto spoločnosti vyvolalo v Portugalsku obrovskú vlnu rozhorčenia.
Je to pochopiteľné. Krajina zažila ťažké roky, jedny úsporné opatrenia striedali druhé. Ľudia sú z uťahovania opaskov unavení, a keď sa zrazu objaví správa, že ich bývalý premiér bude pracovať ako poradca spoločnosti, ktorá v r. 2008 spustila krízu a politici následne zachraňovali súkromné banky peniazmi z verejných zdrojov, tak to vyvoláva pochybnosti, čie záujmy vlastne politici hája.
A aj keď všetko prebehlo v súlade so služobným poriadkom Európskej komisie, prechod takéhoto vysokopostaveného politika z verejného do súkromného sektora vždy ľudom nasadí chrobáka do hlavy, či predsa len nedochádza ku konfliktu záujmov.