V minulosti sa preto Medzinárodný menový fond (MMF) otázkou nerovnosti ani príliš nezaoberal. O to viac prekvapil, keď minulý rok vo svojej správe o príčinách a dôsledkoch príjmovej nerovnosti poukázal na to, že ak rastú iba príjmy najbohatších, tak HDP krajiny v strednodobom horizonte klesá a, naopak, rast HDP je spojený so zvýšením príjmu medzi najchudobnejšou časťou populácie. Tým v podstate spochybnil myšlienku, že bohatstvo postupne „pretečie“ od najbohatších k chudobným.
Zmysluplná redistribúcia podporí hospodársky rast a zlepší aj kvalitu fungovania spoločnosti. A o to predsa ide, nie?
Vo svete, kde bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, je ohrozená nielen sociálna súdržnosť spoločnosti, ale aj samotná demokracia. Čiže distribúcia príjmov je viac ako žiaduca. Preto MMF politikom odporučil, aby brali ohľad najmä na chudobných a strednú triedu.
Nevedno, či práve táto analýza bola impulzom pre našich politikov, v každom prípade to, že sa rozhodli prijať opatrenia, ktoré môžu prispieť k znižovaniu príjmových rozdielov, je samo osebe pozitívnym krokom.
Podozrievať analytikov MMF z nejakej „ľavicovej úchylky“ možno len ťažko, no aj sedliackym rozumom človek príde na to, že ak ekonomický zisk bude smerovať iba k tým najbohatším, vo zvyšku ekonomiky jednoducho nebude dostatok kúpnej sily. A práve to začína byť základnou otázkou dnešnej doby: Pre koho vlastne produkujeme všetky tie skvelé technologické „vychytávky“, keď masa ľudí bojuje o holé prežitie?
Extrémy, aké poznáme z Číny, zo Spojených štátov či z krajín tretieho sveta, kde sú rozdiely medzi najchudobnejšími a najbohatšími priepastné, nám (zatiaľ) nehrozia – približne 58 percent obyvateľov Slovenska má príjem do 500 eur mesačne, a tých, čo zarábajú nad 2-tisíc eur, je iba 1,2 percenta.
Príjmová nerovnosť je teda na Slovensku zatiaľ relatívne malá (podľa Giniho koeficientu, ktorým sa nerovnosť meria, patríme stále medzi najegalitárskejšie krajiny sveta, podobne ako Švédsko a Fínsko). Nožnice sa však postupne roztvárajú. Zastaviť by to mali opatrenia, ktoré chystá vláda. Tá chce presmerovať tok peňazí tak, aby z toho mali profit tí najchudobnejší.
To, že Slovensko nemalo daň z dividend, možno v európskom kontexte považovať za úplnú anomáliu. Peniaze, ktoré tak mohli byť už dávno použité v rozpočte, odtekali do zahraničia. Argument, že prestaneme byť atraktívnou krajinou pre investorov, respektíve že firmy si teraz prestanú dividendy vyplácať a my žiadne dane neuvidíme, neobstojí. Možno si ich nevyplatia rok, možno dva, no akcionári si predsa nekupovali svoj podiel vo firme len tak, a časom svoje peniaze budú určite chcieť.
Aj ostatné opatrenia možno hodnotiť vcelku pozitívne. Okrem toho, že zmysluplná redistribúcia podporí hospodársky rast, zlepší aj kvalitu fungovania spoločnosti a pomôže vyrovnať životné šance. A o to predsa ide, nie?