Nebo, peklo, raj

Šestnásť reportáží o fašistických represáliách na Slovensku. Výpočet mien zavraždených nacistami, nemeckými a žiaľ i tými našimi, bol v seriáli Svedectvá Pravdy nepochybne dlhší ako zoznam tých, čo o tom pekle podávali svoje svedectvá...

29.08.2016 07:00
debata (25)

Kolegyňa Dagmar Teličšáková sa bravúrne zhostila úlohy, keď krížom-krážom cestovala po strednom Slovensku, hľadala neraz ako detektívka posledných žijúcich svedkov alebo ich príbuzných, navštevovala obecné úrady, múzeá, fotila, nahrávala, písala.

Ohlasy sú veľmi pozitívne, učitelia aj počas prázdnin prejavili záujem. Predsa len reportáž žiakom živšie ako učebnica priblíži, čo sa tu vlastne pred 72 rokmi dialo.

Ešte stále by bolo o čom písať, hoci pamätníkov je čoraz menej. Vypálených obcí bolo viac než sto a počet mŕtvych nájdených v 211 masových hroboch prevýšil 5¤300. Partizáni, odporcovia ľudáckeho režimu, ale čím sa previnili desiatky detí, ktorých postrieľané tielka objavili pri Kremničke?

A predsa sa po 70 rokoch našiel župan, ktorý odmietol na ich hroby položiť kvety. V tomto výpočte obetí nie sú desaťtisíce odtransportovaných Židov, Rómov, vojakov povstaleckej armády, ktorých životný plamienok násilne uhasili v táboroch smrti v zahraničí alebo hoci aj v Petržalke.

Reportáže o živote či skôr o smrti? Vo väčšine prípadov sa skončili svojským happy endom. Pamätníci sa dožili oslobodenia, nového života, mnohí opäť stretli vo vojne stratených svojich najbližších.

A čo tak si od nich vziať celoživotné ponaučenie, o ľuďoch vôkol nás, o ich charakteroch, o tom, komu sa oddá veriť a komu nie. Aby sme mohli, keď nás bude osud pokúšať, po rokoch možno so slzami v očiach, ale sebavedome povedať: Žil som, prežil som. A nikdy nezabudnem.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Svedectvá pravdy