Turné nemeckej kancelárky po Európe sa nezameriava na donucovanie kohokoľvek k čomukoľvek. Predovšetkým je „rekognoskáciou terénu“ po britskom referende o zotrvaní v Európskej únii. Utečenecká kríza zostáva, samozrejme, témou rozhovorov, nie je to však jednostranný príbeh. Pokus o prevrat v Turecku, ktorý Recep Erdogan využil na čistku v spoločnosti a rozohratie vlastných geopolitických hier s Ruskom, dal veciam novú dynamiku. Odsúhlasenie bezvízového styku s Ankarou by v súčasnej situácii pre európske politické špičky dopadlo zle na ich vlastnej pôde. Erdogan, na druhej strane, hrozí, že ak Európska komisia nedodrží svoju časť dohody, Turecko prestane ctiť svoj vlastný záväzok.
Pravdou však zostáva, ako to na návšteve v Ankare spomenul aj náš minister zahraničných vecí, že Turecko je naďalej pre EÚ strategickým partnerom. Nielen, ale určite aj pri riešení utečeneckej krízy. Alebo, jednoduchšie povedané, pri zadržiavaní prisťahovaleckej vlny pri brehoch Malej Ázie. Napriek tomu, že vydieranie zo strany tureckého prezidenta je odsúdeniahodné, Európa jednoducho nie je pripravená hodiť Erdogana cez palubu a potom znášať všetky dôsledky.
Toto bude jeden z hlavných bodov programu blížiacej sa schôdzky európskej elity v Bratislave, a toto je aj jedným z bodov Merkelovej turné po starom kontinente. Zužovať problém na kvóty, ktoré visegrádska štvorka naďalej odmieta (nehovoriac o Viktorovi Orbánovi, ktorý si chce dať tento postoj dokonca posvätiť referendom), by bolo len odrazom zacyklenosti stredoeurópskej verejnosti a niektorých jej politických reprezentantov. Ku kvótam nikto nikoho neprinúti a na riešenie ďalších s tým súvisiacich sporov – napríklad návrhy na finančnú kompenzáciu za neprijatých utečencov a pod. – sú predovšetkým celoeurópske fóra. Také, ktorých manažovanie je momentálne v rukách Slovenskej republiky.
Utečenecká vlna bola v plnom prúde dávno predtým, ako nemecká kancelárka ohlásila „pozývaciu politiku“. Utečenci zomierali pri pokusoch masovo sa preplaviť do Európy po Merkelovej „pozvaní“, ale zomierali aj predtým. Spomeňme si len na hrozný nález 71 mŕtvych tiel v skrini nákladiaka v Rakúsku, tridsať kilometrov od hranice s Maďarskom. Bolo to takto pred rokom a bolo to ešte pred Merkelovej „pozvánkou“. Bolo to v čase, keď sa utečenci hromadili na území Maďarska a keď ich maďarské úrady presúvali hore-dole po krajine ako nechcený tovar. Český prezident, ktorý svojimi „kydmi“ pripomína nášho Borisa Kollára, nie je nijaký hrdina. Visegrád potrebuje Nemecko v pobrexitových i erdoganovských časoch viac ako kedykoľvek predtým.