Aktivistke Alene Krempaskej o pár hodín neskôr nijako nepomohlo, že verejne hovorí, že aj podľa nej si mal už minister vnútra dávno zbaliť svoje „fidlátka“. Ona sa do Matovičovej občianskej spoločnosti očividne neráta.
Dovolila si totiž neslýchanú vec: podľa nej by sa tiež mali na bezúhonnú občiansku spoločnosť prestať hrať politici, ktorí si po celé leto pred Bonaparte hriali svoju stranícku polievočku. Menovite Richard Sulík, ktorý raňajkoval u Kočnera a kávičkoval s Kotlebom, Daniel Lipšic, ktorý ako minister vnútra nepohol ani o piaď s Gorilou, zato dal silou rozohnať jeden z vtedajších protestov proti nej, a Igor Matovič, ktorý má zvláštne vzťahy s daňovými úradmi.
Práve ten Matovič, ktorý v pondelok pred Bonaparte trúsil múdra o „tunelároch“, ktorých si vydržiava Smer, aby chodili provokovať jeho „občiansku spoločnosť“. Pod provokatérmi myslel mimovládku Inštitút ľudských práv, aktivistov a Krempaskú, ktorá sa opovážila prísť pred Bonaparte a slobodne vyjadriť svoj názor. Na Kaliňáka a Bašternáka, ale aj na Matoviča a spol.
Keď ju teda neskôr na bratislavskej ulici do krvi zbili nejakí, zatiaľ neznámi, hrdinovia za výkrikov o „smeráckej ku..e vyj.....j“, asi to nebolo preto, lebo sa im nepáčil jej účes. Sotva bude paranojou myslieť si, že to malo súvis s politikou a šplechmi, ktoré šíri Matovič. Keď už, na paranoidnú strunku zabrnkal on, keď do protimatovičovského sprisahania riadeného z Úradu vlády včera zahrnul blogerov, skupinu Anonymous a, akože inak – zbitú aktivistku, pretože: „Aj napadnutie mohlo ísť od Kaliňákovej mafie.“ Keby to celé nebol taký hnus, stačilo by povedať si, že Matovič je obyčajný idiot.
Politická nenávisť a konšpiračné myslenie, ktoré dáva páchateľom vznešený pocit, že bojujú za veľkú vec, zaplavujú našu spoločnosť ako vírus bez protilátok. Do popredia na pravici sa dostávajú politici, ktorí okrem svojho osobného zbohatnutia necítili zodpovednosť nikdy za nič, spolu s blúznivcami, ktorí politiku zaťahujú do sféry mytológie o večnom boji Dobra a Zla. Už nemusia chodiť s fašistami na kávičku, aby si navzájom podávali ruky. Ich neschopnosť prijať morálnu spoluzodpovednosť za sviniarov, ktorí fyzicky napadnú ženu pre jej verejné názory, by nás vlastne nemala prekvapovať. Práve tak, ako neprekvapí neschopnosť časti protistrany pochopiť, že s fašistami sa nehlasuje ani o počasí.
Stoka plná žlče a vyhrážok násilím sa vyvalí na každého, kto sa pod svojím menom nebojí vstúpiť do verejného priestoru s „nevhodným“ názorom. Politici tomu buď podkurujú, alebo sa tvária, že to nevidia (veď keď vyhrážky násilím dostávajú aktivisti alebo novinári, dostáva ich aj Pravda, tak si za to vlastne môžu sami, nie?!). Aj takto vyzerá fašizácia spoločnosti, aj takto môže vyzerať súmrak demokracie. A keď nevymyslíme, čo s tým, bude ešte oveľa horšie.