Paradox veľmi vidno, keď Smer ustúpil z paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Základ dane si budú môcť znížiť až o 60 percent, a nie o 40 ako doteraz. Štátnu kasu to vyjde na 40 miliónov eur ročne. Smer nemusí mať nič proti živnostníkom a ak je priestor, tak každý pokles daní je dobrý. Problém však spočíva v tom, že priestor nie je na všetko, ak štát chce naozaj znížiť do roku 2020 deficit verejných financií na nulu.
Smer za minulej vlády veľmi správne začal znižovať odvody pre zamestnancov s nízkym a stredným príjmom. Teraz z toho pod tlakom koaličných partnerov ustúpil a pristal na podporu živnostníkov. Živnostníci však nemajú na Slovensku vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Mnohí z nich neplatia žiadne dane a spoliehajú sa len na minimálne odvody vo výške 202,26 eura mesačne. Nevýhoda je, že majú nepravidelný príjem a oficiálne sú bez dovolenky, ale sú zase často pánmi svojho času aj financií. Zamestnanec drie a štát mu na daniach a odvodoch z ceny práce strhne vyše 50 percent! Ak napriek tomu SNS a Most preferujú podporu živnostníkov, tak ide o politikárčenie, a nie o rozumný pohľad.
Ideálne by bolo pridať živnostníkom aj zamestnancom. Otázka ale znie – za čo? Smer chcel zaviesť 15-percentné dividendy najmä pre majiteľov veľkých fabrík, ale napokon opäť ustúpil a daň bude len sedem percent. Tiež zrušenie daňových licencií je výsledkom tlaku pravice a daný krok je vyložene zlým riešením. Majitelia eseročiek platia ešte nižšie odvody ako živnostníci a daňové licencie túto nespravodlivosť aspoň trocha zmierňovali.
V pravicových médiách a medzi pravicovými politikmi sa však z licencií stal trápny strašiak a nazvalo sa to daň zo straty. To, že by malo byť normálne, aby podnikateľ raz za tri roky dosiahol zisk a úhradu za licenciu si tak môže spätne odpočítať z daňovej povinnosti, sa odignorovalo. Výsledkom práce politrukov je, že viac ako dva milióny zamestnancov platia štátu z platu polovicu, živnostníci takmer nič a eseročkári úplne nič, úľavy dostanú posledné dve skupiny.
Samozrejme, najlepšie je mať nízke dane a šetriť na nákupoch, tlmiť korupciu a zvyšovať efektívnosť tendrov. To je však pri všetkých vládach zjavne ťažké a buď sa zdá, že nie je vôľa, alebo jednoducho je to beh na dlhé trate. Smer si v koalícii vydobyl zatiaľ najmä rast dôchodkov a značné sumy majú ísť aj do rastu platov paradoxne štrajkujúcich učiteľov.
To, že daňovo sa Slovensko uberá pravicovo, a nie ľavicovo, môže mať širšie súvislosti. Smer je na politickej scéne dlho a stranu dobiehajú niektoré kauzy. Pri nich potrebuje podporu koaličných partnerov, ktorí potom pri daňových zmenách môžu viac udrieť po stole. Ale koalícia stále len štartuje a za štyri roky sa môže stať ešte všeličo.