Toto prirovnanie, samozrejme, neznamená, že by sa biznismeni združení v Asociácii zábavy a hier na stupnici spoločenských ziel nachádzali kdesi v blízkosti výrobcov tvrdých drog. Na rozdiel od nich majitelia herní a hracích automatov odvádzajú dane, všakže. No čo sa týka vplyvu ich podnikania na osudy tisícov ľudí, nemajú od distribútorov tvrdých drog až tak ukrutne ďaleko, ako sa tvária. Gambling je závislosť, ktorá postihuje nielen závislých, ale aj ich rodiny a okolie. Nezriedka fatálne.
Keď sa teda Asociácia zábavy a hier bráni zmenám v zákone o hazardných hrách poukazovaním na množstvo ľudí, ktorým dáva prácu, zmienka o narkobarónoch sa človeku vtisne na jazyk akosi automaticky. Akoby zamestnávanie iných a platenie daní mohli prehlušiť následky toho, že Slovensko sa v 90. rokoch minulého storočia stalo rajom najprimitívnejších foriem hazardu (automaty v krčmách a herne v nákupných centrách) a dodnes ním celkom neprestalo byť.
Na zruinovaných existenciách a rozbitých rodinách v skutočnosti nič zábavné, tobôž hravé, nie je. A nie je to ani o plytkom moralizovaní. Štát predsa nerazí prohibíciu. Fungujú u nás štátne i neštátne lotérie a stávkové spoločnosti, rovnako ako kasína. Hazard je súčasťou našej skutočnosti a aj ňou zostane. Ide len o to, ako čo najviac zmenšiť potenciálne škody, ktoré môže napáchať.
Skrátka a dobre, ak by malo prijatie novely zákona o hazardných hrách za následok ďalšie zníženie počtu „sídliskových“ herní a automatov vôbec (ich zákazom v reštauráciách a baroch), za pokles príjmov štátu a obcí z hazardu, ktorým sa vyhráža slovutná Asociácia, to bez váhania stojí. Otázne je blokovanie platieb do nelicencovaného internetového hazardu, keďže internet pozná finty a okľuky, o akých sa väčšine našich zákonodarcov ani nesnilo, ale zámer je aj v tomto prípade chvályhodný.
Z trochu iného súdka je zámer vytvoriť databázu osôb, ktoré by mali zákaz vstupu do herní. Vrátane tých, čo sa zo závislosti snažia vyliečiť. Nejde ani tak o samotný fakt, že určite existuje skupina ľudí, ktorí by do herní radšej nemali vstupovať. Ide o ochranu osobnosti. Závislosť je choroba a v právnom štáte nie je dosť dobre predstaviteľné, prečo by mal mať každý brigádnik pracujúci v nejakej herni fakticky sprístupnený záznam z čiehosi chorobopisu. Platí tiež, že práve to môže mnohých závislých odradiť od vyhľadania lekárskej pomoci.
Regulácia hazardu je vážna vec, pri ktorej by mali byť úvahy o štátnom či obecnom rozpočte celkom podružné. Podružné by však tiež mali byť nedomyslené nápady, ktoré sa budú revidovať až potom, keď ublížia tým, ktorým vraj mali pomôcť.