Výsledkom boli na jednej strane preplnené čakárne, v ktorých ľudia už od skorého rána čakali na časenku a na druhej strane spoplatnené objednávanie cez sprostredkovateľské firmy. Jednoducho, kapitalizmus karpatského typu „v plnej kráse“.
Tragédiou slovenského zdravotníctvo je, že aj 27 rokov od nežnej revolúcie zostalo zaseknuté kdesi na polceste. Nešváry z minulého režimu v ňom zostali zakonzervované, a keďže táto oblasť nebola zreformovaná, nové pribudli. V mútnych vodách, bez jasných pravidiel, sa najlepšie loví. To platí aj pre tento sektor.
V porovnaní s ostatnými krajinami V4 dávame do zdravotníctva z verejných zdrojov jednoznačne najviac prostriedkov, napriek tomu úroveň zdravotnej starostlivosti na Slovensku z roka na rok klesá. Neefektivita slovenského zdravotníctvo je alarmujúca. Je to jedna obrovská čierna diera, v ktorej miznú miliardy eur.
Vyberanie akýchkoľvek poplatkov „na drevo“ v ambulanciách preto možno považovať nielenže za nesystémový prvok, ale priam za zdieranie pacienta. Nehovoriac o nehoráznosti v podobe znovuzavedenia „zajacovky“, tentoraz vo forme jednoeurovej „druckerovky“.
Žijeme v 21. storočí, v čase mobilných telefónov a internetu, malo by byť preto úplne samozrejmé, že pacient si BEZPLATNE dohodne u lekára termín.