Druhú ranu angažovaniu sa vo veciach verejných uštedril občanom nepriamo Vladimír Mečiar, ktorý pred voľbami v roku 1998 zmenil volebný zákon a Slovensko sa zmenilo na jeden volebný obvod.
Pre kvalitu demokracie a straníckeho systému by bolo oveľa prínosnejšie, keby sa zrušil jeden volebný obvod.
Výsledkom toho je, že dnes tu máme politickú scénu plnú neštandardných subjektov. Azda najväčším extrémom je prípad, keď štyria ľudia, ktorí si založili politické hnutie, rozhodujú o niekoľkomiliónovom štátnom príspevku alebo keď si niekto krátko pred voľbami jednoducho stranu kúpi. Takéto subjekty sa už ani nesnažia tváriť, že niekoho zastupujú, lebo sú to čisté eseročky.
Dá sa preto pochopiť, že Andrej Danko chce túto situáciu zmeniť. Ide však na to zle. Je zjavné, že šéfovi SNS v poslednom čase regulovanie "zachutilo“. Keď však bez akéhokoľvek zdôvodnenia vytiahne cifru 50-tisíc a teraz pre zmenu 500, tak takýto návrh nemožno brať vážne. Tadiaľto cesta nevedie.
Hoci stanovenie minimálneho počtu členov strany môže byť z hľadiska ústavy kóšer, s Dankovým argumentom, že 500 a viac členov bude "určitou garanciou demokratického režimu“, možno polemizovať.
Problém je totiž niekde inde – v spomínanom jednom volebnom obvode. Takýto systém vedie k tomu, že všetky strany, a je jedno, či majú niekoľko tisíc členov alebo ich možno spočítať na prstoch jednej ruky, sú postavené na vodcovskom princípe, v ktorých úzke vedenie rozhoduje o všetkom.
Takýto model je oveľa efektívnejší, lebo prostredníctvom jedného lídra dokážu oveľa ľahšie mobilizovať voličov v celej krajine. Či je aj demokratickejší, o tom už možno polemizovať…
Pre kvalitu demokracie a straníckeho systému by preto bolo oveľa prínosnejšie, keby sa jeden volebný obvod zrušil. Ak by strany museli do volieb postaviť osem krajských kandidátok po 150 ľudí, tak by nik nemusel taxatívne určovať spodnú hranicu pre registráciu strán, lebo tie by museli vyvinúť oveľa väčšiu námahu, ako zaplniť kandidátky až 1 200 ľuďmi. A dá sa predpokladať, že potom by začali reálne uvažovať aj o budovaní regionálnych štruktúr, ktoré by boli rezervoárom nových tvárí.
V prípade, že by sme mali zmiešaný politický systém – polovica parlamentu by bola volená v jednomandátových obvodoch väčšinovo, tak by sa strany museli snažiť ešte viac, aby na regionálnej úrovni mali čo najkvalitnejších kandidátov.
Z bratislavskej centrály by sa v okrsku, kde by strana nasadila nejakú skompromitovanú osobu, dal len ťažko uhrať dobrý výsledok. Samozrejme, takáto zásadná zmena nie je po vôli žiadnej strane, lebo za uplynulých 18 rokov mali dostatok príležitostí ju vykonať, no nespravili to.
Ak Dankov návrh prejde, nič nevyrieši, lebo tak ako peňažná kaucia nie je problém pre politických podnikateľov typu Kollára, tak nemôže byť problém rozdať 500 straníckych preukazov.