Bývalý minister dopravy síce pomohol súkromnému dopravcovi, ale už menej cestujúcim. Veľmi rýchlo sa totiž ukázalo, že zrušené ícečká jednoducho chýbajú. Okrem toho, že prepravné kapacity RegioJetu sú nedostatočné, časom padla aj ďalšia komparatívna výhoda súkromného prepravcu, a tou je cena. Na deväťeurové uvádzacie ceny mohli cestujúci rýchlo zabudnúť. Marketing narábajúci s čarovným slovným spojím „cena už od“ 12 eur je fajn na nalákanie nových klientov. Lenže ten, kto sa rozhodne cestovať žltými vlakmi na trati Bratislava – Košice napr. v piatok o 17.33, musí počítať s tým, že za lístok zaplatí od 28,10 do 33,70 eura! Tým sa však RegioJet nepochváli…
A keďže odmieta prezradiť, aký podiel tvoria lístky za najnižšiu cenu, môžeme sa domnievať, že jeho marketing je iba veľký humbug. Ak mu teda v najvyťaženejších časoch pribudne konkurencia, bude to len a len dobre pre zákazníka.
Ak sa IC vlaky budú chcieť udržať, budú si musieť veľmi strážiť svoju nákladovosť. Keďže strata rýchlovlakov v poslednom období z roka na rok klesala, existuje predpoklad, že majú šancu dostať sa do čiernych čísiel aj bez dotácií, ktoré boli pre Radima Jančuru priam červeným súknom.
Apropo, dotácie. Dominantný prepravca zo zákona IC vlaky nesmie dotovať. RegioJet v snahe presadiť sa na trhu minulý rok zaťal sekeru 5,5 milióna eur. S nie práve oslnivým výsledkom…
Až keď na tejto hlavnej trati bude normálna konkurencia, ukáže sa, kto na čo má.