To, čo sa predtým nepodarilo viacerým „celebritám“ s pošramotenou povesťou, dokázal tento rok až Boris Kollár. „Miláčik sociálnych sietí“ uspel najmä preto, lebo ľudí v kampani presviedčal, že on nie je politikom.
Môžeme sa síce utešovať, že Kollár a jeho strana nie sú súčasťou vládnej koalície, no v súčasnej situácii, keď okolo nás „zúri“ hybridná vojna a informácie a následne dezinformácie sú účinnejšie ako zbrane hromadného ničenia, je skutočnosť, že bývalý „Steinhübelov poskok“ disponuje dôvernými informáciami z utajovaných materiálov veľmi znepokojujúca.
Je viac ako pravdepodobné, že keby mamičky a mladí ľudia, ktorí ho nadštandardne volili, mali informácie, že v minulosti mal styky s mafiou, čo potvrdzujú listiny Úradu na ochranu ústavy a demokracie, tak by sa šéf hnutia Sme rodina do parlamentu nedostal.
Lenže tieto dokumenty spolu s fotografiami, na ktorých mu robia spoločnosť ľudia z podsvetia, sa objavili až krátko po voľbách, a tak Kollár v parlamente sedí ako legálne zvolený poslanec. Je to daň za to, že demokracia je otvorený proces.
A teda sa na ňom môžu zúčastňovať aj tí, ktorí pre demokraciu predstavujú otvorenú hrozbu. Kollár síce nie je Gottwald, ktorý sa za prvej republiky poslancom vyhrážal, že sa od ruských boľševikov chodí do Moskvy učiť, ako im zakrútiť krkom, ale ako člen osobitného výboru na kontrolu činnosti SIS, ktorý má prístup k správam v rôznom stupni utajenia, predstavuje bezpečnostné riziko.
Môžeme sa síce utešovať, že Kollár a jeho strana nie sú súčasťou vládnej koalície, no v súčasnej situácii, keď okolo nás „zúri“ hybridná vojna a informácie a následne dezinformácie sú účinnejšie ako zbrane hromadného ničenia, je skutočnosť, že bývalý „Steinhübelov poskok“ disponuje dôvernými informáciami z utajovaných materiálov veľmi znepokojujúca.
A to napriek tomu, že žijeme v krajine, kde z polície na verejnosť unikli mafiánske zoznamy a sieť NBÚ bola niekoľko rokov chránená smiešnym heslom nbusr123…
Ľudia s nejasnou minulosťou sú vždy vydierateľní, preto nemajú v politike čo hľadať. U Kollára preto existuje riziko, že pod tlakom okolností by mohol byť donútený „zobchodovať“ nejaké utajené informácie. Najmä ak o ňom už pred voľbami bolo známe, že jeho biznis nie je až také „terno“, ako ho prezentuje.
Bolo by asi naivné očakávať, že Boris Kollár sa dobrovoľne vzdá poslaneckého mandátu. Aj keď ho dobehla minulosť, má dostatočne hrubú hrošiu kožu. Parlamentné lavice bude preto zohrievať najbližšie tri roky, kým si frustrovaní voliči nenájdu nového „spasiteľa“.
Ostatní poslanci však môžu urobiť politické rozhodnutie a z výboru na kontrolu tajných služieb ho môžu preradiť do iného výboru. Bol by to jasný signál, že ešte dokážu vyjadriť svoj nesúhlas, aby bol cap zároveň aj záhradníkom.