Vo svojom druhom dueli s Hillary Clintonovou síce ponúkol ospravedlnenie – neospravedlnenie (za „šatňové reči"), všetko ostatné bol však jeden útok za druhým. Vrátane neustáleho skákania do reči, sťažností na moderátorov a reči tela.
Dobrou správou pre Clintonovú je, že ona sa o Trumpových voličov usilovať nemusí. Je to naopak Trump, ktorý musí na svoju stranu získať nových priaznivcov.
Po tom, čo od neho odskočili desiatky vplyvných republikánov, čo môže mať vplyv na časť republikánskych voličov, ale aj množstvo donorov, čo bude mať vplyv na financovanie jeho kampane, musel Trump urobiť všetko pre to, aby sa ešte udržal v hre. Podľa všetkého sa mu to podarilo. Nie ani tak tým, že pred debatou doviedol pred kamery ženy, ktoré vraj v minulosti sexuálne napadol Bill Clinton a ktorým sa vraj vtedy vyhrážala Clintonová. Spôsob obhajoby, pri ktorom ide o to, ktorý z protivníkov je vlastne odpornejší, je dvojsečná zbraň. Neprekryje Trumpov škandál, skôr ho udrží v centre pozornosti.
Clintonová samotná však vyzerala byť agresivitou protivníka zaskočená. Tentoraz akoby nemala adekvátne odpovede na absurdne hlúpe Trumpove reči o politike, či ekonomike. Nevyužila jeho dlhoročné vyhýbanie sa plateniu federálnych daní, dokonca pripustila, aby sa k nemu Trump hrdo priznal – a vinu hodil na ňu, keďže „ona neurobila nič pre to, aby sa zmenili zákony, ktoré mu to umožnili“. Trump stavil na hru, ktorá ho dostala až na jedno pódium s Clintonovou: vulgárny, ale „úprimný“ mačo, ktorý je „šikovný" (zbankrotoval tak, aby neplatil dane, ale stále je boháč), proti strojenej profesionálke s maslom na hlave, ktorá memoruje nacvičené frázy.
Opakovanie vety: „Donald žije v alternatívnej realite“ sotva zmení alternatívnu realitu, ktorú s Donaldom zdieľajú voliči a tí politici, ktorí sa ešte neotriasajú hanbou za to, že za ním stoja. Dobrou správou pre Clintonovú však je, že ona sa o Trumpových voličov usilovať nemusí. Je to naopak Trump, ktorý musí na svoju stranu získať nových priaznivcov, inak sú pre neho voľby stratené. A v tejto dôležitej časti úlohy Trump zlyhal.
Radikálnu pravicu má vďaka ventilovaniu rasizmu, xenofóbie a obdivu k autoritárskym vládam dávno vo vrecku. Keď v debate vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, ustanoví špeciálneho prokurátora, ktorý pôjde po Clintonovej – a vzápätí jej rovno „oznámil“, že pôjde do väzenia, v očiach tejto časti svojho publika nepovedal nič extra radikálne. Ostatným voličom tým však položil otázku, v akom režime sa chcú ocitnúť, keď v januári do Bieleho domu vstúpi nový prezident.
Hillary Clintonovej pred ôsmimi rokmi očividne „ukradol“ jej životný moment Barack Obama. Dnes sa za historicky prvú prezidentku USA ponúka kandidátka až príliš zrastená s ekonomicko-politickým prostredím elít a obťažkaná neslávnymi poznámkami pod čiarou v životopise. Alternatívna realita, v ktorej si rozmarný a hlúpy prezident pletie demokraciu so samoderžavím, však nie je alternatívou, ale nočnou morou. A zďaleka nielen pre Ameriku.