Likvidácia vplyvného opozičného denníka Népszabadság bola v tejto línii. Pretláčanie zmien v ústave na základe referenda, ktorého neúspech je absurdne vydávaný za víťazstvo jeho organizátorov, je ďalším krokom.
Odstavenie novín kritických k Orbánovi a Fideszu vzhľadom na iné podobné udalosti (ovládnutie televízie M2 a internetového portálu Origo.hu) až také prekvapujúce byť nemohlo. Šokujúci a zároveň veľavravný bol však spôsob, akým sa odohralo. Ekonomická situácia denníka nijako nemôže vysvetliť, prečo sú bez akéhokoľvek varovania zo dňa na deň zamestnanci redakcie vykázaní z pracoviska a noviny jednoducho nevyjdú. Je očividné, že v prvom rade tu išlo o ľudí, nie o rozpočet novín.
Podobne šokujúci a veľavravný je spôsob, akým sa Orbánova strana odmieta podvoliť vôli väčšiny občanov Maďarska, ktorí svojou neúčasťou odmietli referendum proti utečeneckým kvótam. Neúspech Orbánovho referenda asi nemožno interpretovať celkom opačne, že totiž väčšina maďarských voličov povinné kvóty schválila. O problém kvót tu však nešlo a väčšina maďarských voličov to pochopila. Väčšina dala najavo svoju nechuť k nezmyselnému stupňovaniu konfrontácie s Európskou úniou, navyše vedenému pomocou tých najnižších prostriedkov: agresívnou až hysterickou kampaňou, v ktorej sa internetová stoka poloprávd a lží plynulo preliala do „oficiálnych“ postojov, vyjadrovaných poslušnými médiami (nie v Népszabadságu). Väčšina maďarských voličov dala hlasovaním nohami vláde najavo, že sa nechcú podieľať na postupnom úplnom vypadnutí Maďarska z európskeho kontextu.
Lenže tak ako boli Orbán a jeho ľudia pripravení umyť si ruky nad kampaňou, ktorú za nich viedli iní (to nie my, to médiá), pripravení boli umyť si ruky aj nad následkami (to nie my, to ľud prehovoril). A ani fakt, že ľud prehovoril inak, než si želali, ich od tejto hry neodradil. Orbán expresne doručil do parlamentu návrh novely ústavy, v ktorom okrem iného deklaruje, že „v Maďarsku nemožno usídľovať cudziu populáciu“ a vyhlasuje, že spoločné právomoci EÚ „nemôžu obmedzovať neodňateľné právomoci Maďarska na jeho…populáciu.“
Ľud síce prehovoril, ale ukazuje sa, že „neodňateľné právomoci“ nad populáciou Maďarska má – vláda a Viktor Orbán. Tí rozhodujú o tom, čo má a čo nemá populácia čítať. Aj o tom, aká jej časť stačí na to, aby bola vyhlásená za väčšinu, kvôli ktorej sa do znenia ústavy vtelia pudy „zeme a krvi“.
Pobúrenie Európskej únie nestačí – poburovať ju je napokon jedným z cieľov organizátorov tejto demontáže demokracie rovno za našimi humnami. Pobúrení by sme mali byť predovšetkým my, čo s Maďarskom plávame na jednej visegrádskej lodi. Inak sa tá loď jedného dňa môže potopiť aj s nami.