Treba však zdôrazniť, že ak by Vladimír Maňka v župných voľbách pred tromi rokmi vyhral, tak dnes by sme pravdepodobne žiadne úvahy o šetrení a zmene volebného systému z dvojkolového na jednokolový nepočuli.
Je zrejmé, že jednokolový systém vyhovuje najsilnejšej strane. Motivácia Smeru je preto ľahko pochopiteľná – Maňku od víťazstva hneď v prvom kole delilo iba 0,53 % hlasov a v prípade, že by voliči išli k urnám iba raz, bol by dnes županom.
Druhý, kto môže z tejto zmeny vyťažiť, je Béla Bugár a spol. Napr. v prípade , že by Most – Híd a SMK v Trnavskom kraji postavili spoločného kandidáta, tak je dosť možné, že vzhľadom na disciplinovanosť maďarských voličov by „maďarský župan“ vyhral už v prvom kole (József Berényi z SMK a József Nagy z Mostu – Híd v roku 2013 získali dokopy viac ako 36 % hlasov, pričom súčasný župan Tibor Mikuš 40 %)
Autori zmien však zabúdajú, že dvojkolový systém funguje aj ako poistka – tam, kde hrozí, že môže vyhrať extrémista, je bežné, že sa proti nemu spoja všetci demokrati. To, že na Slovensku je to inak – Smer Kotlebu podcenil a následne Kaník túto poistku trestuhodne zahodil, je druhá vec. Kto si však zoberie na zodpovednosť to, ak by v nasledujúcich voľbách Kotleba vyhral hneď v prvom kole? Pri atomizovanej opozícii to nie je vôbec nereálne.
Parafrázujúc známe príslovie preto možno povedať: Kto sa bojí Kotlebu, nech nejde do politiky! Nápadu spojiť župné a komunálne voľby do jedného termínu sa nedá nič zásadné vyčítať, jednokolová voľba je však zahrávanie sa s ohňom.