Tentoraz sa to zaobišlo bez revu a napínania svalov (Pokiaľ sa slova neujal Igor Matovič), ale aj bez drvivej väčšiny zákonodarcov. V pléne ich sedeli sotva dva tucty.
Prečo tá prudká strata záujmu v našom jedinom zákonodarnom zbore? Pochopila opozícia, že potenciálnych voličov táto téma až tak výrazne neoslovuje? Napokon, ide iba o určité pravidlá správania, ktoré poslanci napriek tomu, že Rokovací poriadok má štatút zákona, nedodržiavajú.
Osobitne tí, čo prvýkrát prevzali svoje mandáty po marcových voľbách a doteraz ich najčastejším dejiskom protestných aktivít boli ulice. Samozrejme, výdatne im pomáhajú „hviezdne stálice“.
Povolebné obdobie ukázalo, že nerozlišujú medzi formami a miestami politického zápasu. A tak sme svedkami, že to, čo sa s krikom deje na námestiach, štadiónoch alebo v súdnych sieňach a jasliach, presúvajú na parlamentnú pôdu.
Na nej, v starej i novej budove, sa v minulosti dalo zažiť všeličo, veď Slovensko si užilo aj hektickejšie dni, no čo teraz stvára na Vodnom vrchu najnovší „výkvet“ národa, je naozaj nechutné.
Ak skupina odborníkov okolo Andreja Danka predložila niekoľko viet na zefektívnenie rokovania v NR SR s tým, že sa ešte môžu dobrusovať, tak to treba len uvítať. Pozývaní opoziční poslanci uprednostnili dvojmesačnú dovolenku pred prácou v komisii na úpravu tohto zákona. To tiež o niečom svedčí. Občania určite nebudú mať pocit, že skrátenie rečníckeho času z 30 na 20 minút pochová demokraciu v tomto štáte.