Je populista ten, kto omotáva ľuďom okolo úst medové motúzy sľubov, na ktoré sa potom vykašle? Alebo je populista ten, kto prejde so svojou voličskou základňou celú cestu – hoci aj do záhuby, o ktorej sám vopred vedel, že nastane?
Na k andidátku akože ľavice sa vykašľali milióny hlasov, ktoré mali byť jej. A za to Trumpov populizmus nemôže.
U nás je za populistu každý. Populista je ten, kto poriada trápne estrády k MDŽ, aby nimi chytal hlasy časti vidieckej populácie. Kto je potom ten, kto chytá veľmi podobný segment hlasov rečami proti LGBTI? A čo ten, kto namotáva časť mladých na legalizáciu marihuany a popri tom apeluje na ich ilúzie o sebe ako budúcich úspešných jedincoch, ktorí nikdy nebudú potrebovať pomoc?
Nehovoriac o utečencoch a islame, čo je karta, ktorá dnes prebíja všetko naľavo, napravo… V americkom prostredí sa pod populistom rozumie politik, ktorý skrátka viac ako iní načúva „ulici“ a jej problémom. Je Trump populista preto, lebo v kampani podnecoval rasizmus či mizogýniu? Nerobia z neho tieto veci jednoducho rasistu a mizogýna?
Populistom v americkom zmysle bol vtedy, keď sľúbil modrým golierom v niekdajších priemyselných centrách, že donúti veľké firmy prestať vyvážať prácu do lacnejšej cudziny a dávať ju opäť doma Američanom.
Bol ním vtedy, keď sľuboval Američanom, že uprace vo Washingtone a pozametá s Wall Streetom. Keď sa na tieto svoje sľuby vykašle – a už v prvé dni po svojom zvolení to dáva najavo – bude ešte populistom, alebo jednoducho klamárom?
Hillary Clintonová neprehrala preto, lebo z miliónov voličov v doteraz „modrých“ štátoch sa odrazu stali Trumpovým pôsobením rasisti, sexisti a xenofóbi. Prehrala, pretože sa nesnažila ani len predstierať, že má pre tie milióny voličov nejaký odkaz.
Iste, je pozoruhodné, keď v americkom volebnom systéme kandidát, ktorý získal viac hlasov než protistrana, prehrá voľby. Lenže Hillary síce získala o pár stotisíc hlasov viac ako Trump, zároveň však získala o milióny (!) hlasov menej ako Barack Obama v rokoch 2012 a 2008.
Medzi hlasmi pre Trumpa boli nepochybne aj hlasy rasistov, sexistov a xenofóbov. Napokon, keď ho počas kampane začal verejne chváliť Ku-klux-klan, Trump neurobil ani len to, že by sa od takejto podpory zreteľne dištancoval.
Problémom demokratov je však skôr otázka, kam sa podeli hlasy priemyselných robotníkov bojujúcich o prežitie, menšín vystrašených rasizmom a xenofóbiou, žien a mladých, ktorí nasledovali Sandersa, odmietli však už nasledovať jeho výzvu, aby volili Clintonovú.
Môžeme sa donekonečna hádať o tom, čo je a čo nie je populizmus, pointa bude inde. Popri všetkom, čo umožnilo Trumpovi vyhrať, jedno mu pripísať nemožno. Na kandidátku akože ľavice sa vykašľali milióny hlasov, ktoré mali byť jej. A za to Trumpov populizmus nemôže.