Oni sme my

Nie sme ako oni…? No, možno nie „ako“ oni, lenže my predsa sme „oni“. Vždy sme nimi boli a vždy aj budeme. Nie je tu nikto iný, koho keď eliminujeme, vyjde konečne najavo, akí úžasní sme vlastne my. Novembrové plačky by už naozaj mali prestať.

16.11.2016 19:00
debata (26)

Chcete konšpiračné teórie? Ihneď po páde starého režimu sa objavila prvá, podľa ktorej v novembri 1989 žiadna revolúcia nebola, pretože všetko to bolo len divadlo v réžii Štátnej bezpečnosti. Disidenti sa v populárnom vnímaní dostali do jedného koša s eštebákmi a ľuďom, ktorí vnímali zmenu pozitívne, sa nasadzovala psia hlava hlupákov.

Chcete príklad politiky apelujúcej na pudy a nebezpečne sa pohrávajúcej s násilím? Iba niekoľko mesiacov po prvých slobodných voľbách sa zrodila postava neohrozeného vodcu, ktorému aplaudovali rozjasané davy na mítingoch. Aplaudovali jeho vulgárnostiam, jeho pohŕdaniu demokraciou, jeho domnelej ľudovosti. V zákulisí zatiaľ vybraní jedinci prehadzovali miliardy lopatami.

Chcete odtrhnutosť elít od más a ich každodenného života? Každá jedna vláda poskytla príklady politiky, ktorá je „reálna“ – rozumej zákulisná a v nesúlade so sľubmi, v kontraste s politikou určenou pre oči a uši más. Každá strana ukázala sklony k sektárstvu vo chvíľach ohrozenia a každý šéf sa po čase obklopil pritakávačmi namiesto poradcov. Niektorí zaplatili stratou moci, niektorí ustúpili sami.

Chcete hrozbu fašizmu? Od prvého dňa po novembri sa prebudila ľudácka emigrácia a z dier povyliezali domáci pohrobkovia ľudáctva. So staronovým výkladom sveta, so staronovou nenávisťou k liberálnej Európe, s antisemitizmom a s príslušnými konšpiračnými teóriami. Na dnešnej mladej generácii vidno, akí boli pri šírení svojho evanjelia vlastne úspešní.

Nie je nič smiešnejšie, ako keď o ukradnutej revolúcii hovorí politik, ktorý v časoch svojej slávy prejavoval asi taký úprimný záujem o životné pomery ľudí na Slovensku ako Džingischán. To pre neho sa robila revolúcia, ktorú mu vraj niekto ukradol? Revolúciu nikto nikomu neukradol. Všetko, čo po nej nasledovalo, robili tí istí ľudia, ktorí „robili“ revolúciu, aj tí, ktorí jej tlieskali, aj tí, čo sa iba prizerali, aj tí, čo nesúhlasili.

Určite nežijeme v najlepšom z možných svetov. O ten sa treba usilovať. Lenže za vývoj po roku 1989 nie sú zodpovední nejakí „oni“, ale my sami, a ten lepší svet nevznikne prostou negáciou toho, čo máme dnes.

Odmietanie základných inštitúcií demokratickej spoločnosti – akokoľvek chybujúcich či občas rovno zlyhávajúcich – k lepšiemu svetu nepovedie. Nepovedie k nemu odmietanie a zosmiešňovanie akejkoľvek pozitívnej spoločenskej emócie, nepovedú k nemu konšpiračné teórie, vodcovia ani Džingischáni. A už vôbec k nemu nepovedie to, keď sa začnú opäť hľadať a eliminovať nejakí „oni“.

Napriek všetkým ťažkostiam žijeme dosiaľ najdlhšie nepretržité obdobie základnej stability v modernej histórii. A na stenách sa už objavujú zlovestné nápisy. Je to len na nás, žiadni „oni“ za to nemôžu.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #17. november 1989