Európa a Spojené štáty sa navzájom potrebujú a na tom sa nič nezmení tým, že v Bielom dome dočasne zasadne niekto, kto si to neuvedomuje.
Očividným vrcholným bodom jeho programu malo byť stretnutie s kancelárkou Angelou Merkelovou. Napokon, práve ju označil za svojho „pravdepodobne… najbližšieho medzinárodného partnera“. Vzťah im vydržal dokonca aj po tom, čo sa prevalilo odpočúvanie telefónov európskych lídrov americkými tajnými službami.
Aký hlavný odkaz svojej rozlúčkovej návštevy si americký prezident zvolil? Ak by ním mala byť obhajoba ekonomickej globalizácie, a to ešte v tej najkontroverznejšej podobe, potom by jeho návšteva európskej politickej „starej garde“ ktovieako nepomohla.
V spoločnom článku-vyhlásení v nemeckom ekonomickom týždenníku Wirtschaftswoche Obama s Merkelovou vyhlasujú: „Nebude žiaden návrat k svetu pred globalizáciou… Našim firmám a našim občanom, v skutku celému svetovému spoločenstvu dlhujeme rozširovanie a prehlbovanie našej spolupráce.“ Nuž hej. Globalizácia je jednoducho faktom a faktom zostane minimálne dovtedy, kým jej nepriatelia nezačnú zostreľovať z obežnej dráhy telekomunikačné satelity, zatvárať internet a napokon aj hranice. A spolupráca národov je jediným pozitívnym prostriedkom, ako z globalizácie vyťažiť to dobré a potlačiť to zlé.
Len aká spolupráca by to mala byť? Ak sa pod ňou myslí odstraňovanie bariér znemožňujúcich obyvateľom globálnej dediny stretávať a spoznávať sa, študovať, slobodne pracovať a obchodovať navzájom, potom bude proti len ten, čo si nedovidí na špičku nosa. Prečo by však najpreferovanejšou podobou globalizácie malo byť odstraňovanie bariér znemožňujúcich firmám predávať ľuďom menej kvalitné produkty a podkopávať štandardy všade tam, kde už boli vybojované? Prečo by malo byť najlepšou podobou globalizácie právne a politické povýšenie správnych rád korporácií nad parlamenty a vlády?
Zmluva o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) je v súčasnej podobe mŕtva. Pokiaľ nezomrela na odpor veľkej časti obyvateľov Európy a Spojených štátov, ktorí proti jej zamýšľanej podobe protestovali, potom takmer naisto dokonala 8. novembra, keď si Američania zvolili za nového prezidenta jej hlasného odporcu. Vlastne bola mŕtva už skôr, keďže nielen Trump, ale aj Hillary Clintonová – pri všetkých pochybnostiach o úprimnosti oboch – vyhlasovala, že je proti.
Ak chcel Obama Merkelovú politicky posilniť a ak chcela Merkelová ukázať, prečo je spolupráca Európy a Spojených štátov taká dôležitá aj v trumpovských časoch, zvolili si ten najnemožnejší spôsob. Poháňaním mŕtveho koňa TTIP nepomôžu Európe, Amerike ani sebe. Je to len voda na mlyn európskym trumpíkom, ktorým pramálo záleží na ľuďoch, zato však majú nos na to, proti čomu je výhodné brojiť a protestovať.