Väčšina diskusií s podobnými ľuďmi skončí skôr či neskôr pri Vladimirovi Putinovi. Podľa ich predstáv bude Donald Trump najskôr nejaký nový Ronald Reagan, ktorý si po rokoch opisovania ZSSR ako ríše zla odrazu podal ruky so sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom a začala sa éra postupnej demontáže systému studenej vojny. Trump, ktorý nijako netají svoje sympatie k Putinovi (je silný, preto to vraj musí byť dobrý líder), je v predstavách týchto ľudí pragmatikom, ktorý spolu s Rusmi akurát zlikviduje takzvaný Islamský štát a inak dá celému svetu pokoj, aby sa každý mohol starať sám o seba.
Má vôbec zmysel protiargumentovať? Asi to nejaký zmysel bude musieť mať. Žijeme v čase krízy medzinárodného systému a ak v chaose, ktorý môže nasledovať, nebudú znieť hlasy prízvukujúce hodnoty, ku ktorým sme sa ako-tak na konci krvavého minulého storočia dopracovali, to, čo z chaosu vzíde, môže byť obyčajná nočná mora.
Predovšetkým, vo vzduchu dnes nevisí, ako v časoch Reagana a Gorbačova, nádej na odstránenie povojnovej deľby Európy narysovanej kedysi západnými spojencami so Stalinom. Dnes je vo vzduchu mnohonásobne podupané, obídené či prechytračené medzinárodné právo. Áno, svoj podiel na tom majú tak Západ, ako aj Rusi, to však ešte neznamená, že je to preto niečo, čo by v nás nemalo vzbudzovať obavy. Práve naopak.
Vo vzduchu je nevyhlásený boj o Európu. Na jednej strane stojí garda politikov, ktorá s európskymi hodnotami na perách dve desaťročia demontovala model západoeurópskeho welfare štátu. Na druhej strane stojí nová generácia protiliberálnych politikov, ktorí pod páčivými welfare heslami žiadajú likvidáciu európskych hodnôt. Tých prvých bolo aspoň možné brať na zodpovednosť v mene tých istých hodnôt, ktoré hlásali. Keď sa hodnoty stratia, tí druhí sa stanú nekritizovateľnými.
Žiadna americká vojenská posádka v Pobaltí Európu nezachráni. Ak si však ponad toto nevyhlásené bojisko podajú ruky dvaja autokrati v kreslách lídrov mocností a dohodnú sa, že nejaké hodnoty iba čo zbytočne komplikujú biznis, potom len bude s Európou amen, ani sa nenazdáme. A výsledkom nebude žiaden bezpečnejší svet. Výsledkom bude hnedastá Európa, rozorvaná obnovenými nacionálnymi pudmi a sociálnymi problémami. Európa, ktorá v mene ultrakonzervatívnych ideológií zavelí na pochod späť dejinami, a ktorá bude na najlepšej ceste zamotať sa opäť do vojen.
Európska únia príliš dlho odsúvala do úzadia otázku vlastnej sebestačnosti v zahraničnej politike a v obrane. Dnes, keď európskych lídrov zachvacuje panika pri premýšľaní o novej nevypočítateľnej Amerike, má poslednú šancu.