Ešte väčšiu radosť však musia mať v Teheráne, pretože skutočným víťazom tejto bitky je šiitský Irán.
Prevažne sunnitské Aleppo sa totiž ocitlo pod „šiitskou vládou“. A keďže pod iránskou zástavou bojovali šiitskí žoldnieri – radikáli z celého islamského sveta, dá sa povedať, že džihád sunnitský vystrieda džihád šiitský. Dostať sa z blata do kaluže nie je veru žiadna výhra.
Obyvatelia ťažko skúšaného mesta tak príliš veľa dôvodov na radosť nemajú. Po hrôzach, ktoré trvali neuveriteľné 4 roky, 4 mesiace, 2 týždne a 4 dni si iste na chvíľu vydýchnu (na porovnanie – blokáda Leningradu, pri ktorej zahynulo až 650-tisíc civilistov, trvala „len“ 2 roky, 4 mesiace a 2 týždne)
Zásadná otázka znie: Čo bude nasledovať? Dá sa predpokladať, že Teherán, sa svojej koristi len tak ľahko nevzdá, lebo popri Libanone, ktorý považoval vždy za svoju „predzáhradku“, tak získa ďalší dôležitý oporný bod na západ od svojich hraníc.
Rusom možno až časom dôjde, že v snahe pomôcť svojmu vernému spojencovi Asadovi, vlastne pomohli šiitskému teokratickému režimu v Teheráne. To znamená len jedno: namiesto urgentnej pomoci, ktorú potrebuje vojnou zdecimované mesto i jeho obyvatelia, budeme svedkami možno ešte horšieho sektárskeho násilia ako doteraz.
V krajine, kde existuje príliš veľa záujmov a len minimálna ochota dosiahnuť kompromis, tak bude proxy vojna pokračovať ďalej. So všetkým dôsledkami…