Nie, Danko s Richardom Sulíkom to na seba evidentne nevytárali po prvý raz v nedeľu pred televíznymi kamerami. Niekto usilovne posúval blufy kuloármi dávno predtým.
Ťažko povedať, kto z nich dvoch vlastne tajným stretnutím pri vínku spadol do pasce. Z hľadiska výsledku však na tom ani veľmi nezáleží. Vo výsledku sme mali možnosť vidieť dvojicu, ktorá si skákala do vlasov o to viac, o čo viac ktorý z nich predtým uveril, že môžu spolu komunikovať aj normálne.
Predčasné voľby? Nikdy nehovor nikdy. V politike dupľom a v slovenskej stonásobne. Nuž ale keby sa v SNS správali racionálne, potom by museli vedieť, že momentálne im hviezdy prajú tak, ako už dávno nie. Andrej Danko, so všetkým svojimi neprirodzenými snahami vyzerať ako štátnik, si od Smeru berie späť to, čo si Robert Fico kedysi zobral od Jána Slotu. Na agende SNS sa pritom nemusí zmeniť ani čiarka.
Dankovi stačilo odhodiť slotovské trápne verbálne výpady proti Maďarom (programové výpady azda s výnimkou dvojakého občianstva si už v rokoch 2006 – 2010 nemohol dovoliť ani Slota). Tváriť sa distingvovane a pokúšať sa komunikovať myšlienky rozvitými súvetiami, i keď často s prapodivnými výsledkami. No a navonok predvádzať konsolidovanú stranu, v ktorej spory nemusia riešiť vypínaním svetiel v sále.
Voliči sa k SNS vracajú a zrejme pribúdajú aj noví. Nečudo, keď Dankovi pomáha šéf Smeru ešte aj tým, ako sa silou-mocou tlačí do priestoru, v ktorom nemôže nič získať. Mudrovaním o politickej korektnosti môže Fico triafať leda ak časť publika, ktoré už dávno zaujali iní. Počnúc poslednými križiakmi cez fašistov až po Sulíka. Ten sa s korektnosťou nemusel lúčiť teatrálnym pokrikom, pretože o ňu ani predtým nikdy nezavadil. Voličom Igora Matoviča je „jasné“, že všetci, čo vládnu, sú zlodeji, voličov kollárovcov a kotlebovcov čosi ako tradičná politika vôbec nezaujíma a voliči sulíkovcov nikdy nepôjdu so stranou, ktorá sa hlási k ľavici (hocako nefunkčne).
Summa summarum, šéfstvo Smeru sa správa, akoby sa absolútne nepoučilo z hlúpej kampane o „ochrane Slovenska“. Tlačí sa tam, kde ho nechcú, a vytvára tak priestor pre dnešnú SNS. Mnoho voličov Smeru intuitívne cíti, že Andrej Danko je asi taký pravičiar, ako bol Ján Počiatek ľavičiar. Hlavne, že nenadáva všetkým okolo seba, a „je náš“. Zatiaľ.
Hoci platí, že neexistuje hlúposť, ktorú by si politici skôr či neskôr neosvojili, predčasné voľby by dnes boli hlúposťou pre Smer aj Most – Híd, ktoré by mohli iba stratiť, ale aj pre SNS, ktorá rastie práve preto, že je v tejto konkrétnej vláde.
Mimochodom, prezidentskej strany či nejakého nového stredopravého projektu by sa mal obávať predovšetkým Richard Sulík. Nielen preto, lebo mu zoberie voličov, ale aj preto, lebo mu ešte predtým rozbije stranu. Nuž ale stavte na racionálnosť pri Sulíkovi.