Čoraz vzácnejším darom na štedrovečernom stole sú aj poctivo vyrobené slovenské potraviny, víno či obyčajná slivovica, mak, orechy, sušené slivky a jabĺčka, fazuľa, šošovica. Naši dedovia sa musia v hrobe obracať pri zmienke o tom, čo všetko dovážame. Slovensko, ktoré má jeden z najlepších potenciálov na dopestovanie ovocia, zeleniny a strukovín, ich nakupuje z druhého konca sveta.
Šesťdesiatnici si pamätajú, že vidiecke domácnosti chovali prasiatka, králiky, sliepky, kačice, husi. Dnes, ak dostane niekto chuť na pečenú kačku či hus, môže si byť istý, že pochádzajú z Maďarska. A králik je z Číny! Nebohý starý otec by povedal, že sme načisto osprosteli, a nie že spohodlneli, no zdarebneli.
To, čo sa deje s upadajúcou výrobou potravín, je nielen ukážkou nemohúcnosti a nekoncepčnosti štátnej politiky, ale aj toho, ako sme my občania nenároční v tlaku na to, aby sme mali v obchodoch viac našich, a teda čerstvých potravín. Ich ponuka nie je iba o schopnosti súčasných výrobcov, ale aj o vzťahoch obchodných sietí a domácich producentov. Náš stôl je plný potravín, žiaľ, nie slovenských.