Keď to preháňajú s klubovým lokálpatriotizmom, do ich bitiek sa miešajú xenofóbne a niekedy extrémistické tóny. Čo sa však deje, keď význam športových úspechov svojich občanov preceňujú celé štáty? Podvádzajú.
Podľa Vladimira Putina je to jednoduché. V Rusku nikdy neexistoval štátom podporovaný dopingový systém, pretože „vytvorenie takéhoto systému je jednoducho nemožné“. Bývalý šéf moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov, ktorý ako prvý informoval o systéme dopingu ruských športovcov, podľa ruského prezidenta pracuje a rozpráva na základe inštrukcií zo zahraničia. Prečo? No, samozrejme, preto, lebo „cieľom je očierniť ruský šport“. Smola je, že len pár dní po vianočnej tlačovej konferencii Putina poskytla rozhovor denníku New York Times výkonná riaditeľka ruskej národnej antidopingovej agentúry RUSADA Anna Anceliovičová. A tá priznáva, že bola v šoku, keď sa dozvedela o rozsahu dopingu (vo funkcii je od minulého roka a jej meno sa vo vyšetrovaní superškandálu nevyskytuje).
Anceliovičová uvádza, že zamestnanci agentúry „systematicky a dlhodobo“ vymieňali vzorky moču odobraté športovcom po pretekoch za čisté, aby sa v nich nenašli stopy zakázaných látok. „Bolo to sprisahanie viacerých organizácií,“ hovorí. A z jej slov vyplýva, že medzi tými organizáciami bola – okrem antidopingových orgánov a ministerstva športu – aj Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Áno, ruskí tajní vymieňali vzorky priamo v dopingovom laboratóriu počas zimnej olympiády v Soči pred dvoma rokmi. Komiksovo znejúce historky o agentoch prestrojených za inštalatérov, ktorí „myšacou dierkou“ v stene laboratória vymieňajú zapečatené fľaštičky so vzorkami za falošné, boli pravdivé a teraz to nehovorí bývalý šéf ruskej antidopingovej agentúry, ktorý od svojho svedectva žije pre istotu v zahraničí, ani šéf medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Tentoraz to priznáva súčasná šéfka ruskej agentúry, ktorá zostáva vo funkcii (zatiaľ). Anceliovičová si dáva záležať na tom, aby z aféry vyvinila Putina a jeho najbližšie okolie. Podľa nej najvyšší predstavitelia štátu vraj o ničom nevedeli. Otázkou len je, akým spôsobom by sa systém, v rámci ktorého niekoľko inštitúcií vrátane FSB celé roky organizovali a kryli doping stoviek športovcov z desiatok športových odvetví, utajil pred najvyšším predstaviteľom ruskej „riadenej demokracie“, nota bene bývalým plukovníkom KGB, ktorý si je veľmi dobre vedomý, čo to znamená mať o všetkom informácie a prehľad.
Túto otázku môžeme ponechať otvorenú pre nešťastníkov, ktorí predkladajú Putina ako vzor pre Európu a ktorí sa pritom neštítia prekrucovať pravdu, alebo si aj celkom vymýšľať. My si len povedzme, že orgie národnej hrdosti, ktoré sa rozpútajú pri každom úspešnom medailistovi, musia mať svoje hranice. Inak je výsledkom hanba a obeťou je šport.