Na ich výsledku sa nič nezmení. Minimálne preto nie, že manipulovanými mali byť americkí voliči, nie technický proces volieb či spočítavania hlasov.
Najdôležitejšou otázkou nie je to, ako presne manipulácia prebiehala, ale ako je možné, že bola taká účinná. Tú však tajné služby zodpovedať nemôžu. Zodpovedať ju musia politici, a to nielen v Spojených štátoch. Ak za zvolením nekompetentného kandidáta s katastrofálnymi názormi na realitu stálo naozaj Rusko, potom sa už čoskoro majú na čo tešiť Holanďania, Francúzi a na jeseň i Nemci.
Zďaleka nemalo ísť iba o hacknutie počítačov Demokratickej strany a posunutie e-mailov ukazujúcich okrem iného, ako demokrati pozametali s nepohodlným kandidátom Bernie Sandersom, Wikileaks a niektorými inými podobnými adresátmi Podľa amerických tajných služieb ruská kampaň prebiehala na viacerých úrovniach a zahŕňala napríklad aj nám dobre známe šírenie dezinformácií a vymyslených „správ" prevažne cez internet.
Spočiatku sa zamerala všeobecne na oslabenie dôvery v americký liberálno-demokratický systém a volebný proces. Jej ciele sa však menili za pochodu: keď sa podľa prieskumov zdalo byť isté, že vo voľbách zvíťazí Hillary Clintonová, cieľom kampane bola diskreditácia jej budúcich prezidentských politík.
Mimochodom, aj do našich končín vtedy začali cez pochybné weby prúdiť idiotské tvrdenia, podľa ktorých Clintonová začne tretiu svetovú vojnu a podobne. Napokon sa však americkým voličom podarilo podarovať Kremľu darček najväčší: Donalda Trumpa, ktorého zvolenie niektorí najvyšší ruskí predstavitelia oslavovali, ako by to bol rovno kandidát Putinovho Jednotného Ruska.
Neprekvapí, že Trump, ktorý od svojho zvolenia nezvolal ešte ani jedinú tlačovú konferenciu (vrátane tej, na ktorej mal dokladať, ako mieni vyriešiť svoje početné konflikty záujmov), a navonok komunikuje výhradne cez Twitter, zistenia tajných služieb odmieta.
Sú preňho nepríjemným pripomenutím, že za svoj volebný úspech nevďačí len sám sebe. Pre stav americkej spoločnosti je horším zistením, že podobné podozrenia šmahom ruky odmietajú milióny voličov.
Nejde o rusofóbiu. Dokonca nejde vôbec o Rusov. Nech by do volebného procesu ktorejkoľvek krajiny vstupoval ktokoľvek zvonka, je to vážne, a nič na tom nezmení ani odvádzanie pozornosti výkrikmi, že veď aj Američania sa v minulosti starali do volieb iných. V prípade tých vlaňajších amerických malo ísť navyše o bezprecedentne priamy zásah za hranicou obvyklej miery propagandy.
Či to boli Rusi a Putin, alebo nie, stále platí, že desiatky miliónov obyvateľov najbohatšej svetovej veľmoci tak ochotne pristúpili na rozvod s realitou. A rovnaké desiatky miliónov sú na to isté pripravené na pôde najrozvinutejšieho kontinentu sveta, ktorým je Európa. Houston, máme problém a tajní agenti ho za nás nevyriešia.