Ľudia si u nás pravidelne volia starostov, miestnych poslancov, županov, župných poslancov, národný parlament a prenesene i národnú vládu. Samozrejme, aj prezidenta republiky a poslancov do Európskeho parlamentu.
Po jeden a pol dekáde (ne)fungovania tohto systému je očividné, že je zrelý na korekciu.
To je samosprávy a samosprávy. Ibaže málokto z voličov poriadne vie, kto o čom vlastne rozhoduje. Voľby sa vo všeobecnosti menia na hitparádu tváričiek na bilbordoch a všetci spoločne nadávajú, ako sa vraj spravovanie krajiny vzďaľuje občanom.
Niekoľko desaťtisíc hlasov pritom stačí na presvedčivé víťazstvo v samosprávnom kraji s pol miliónom oprávnených voličov. V prvom kole volieb do VÚC je účasť biedna a v druhom kole, ktorého zmyslom je vyburcovať voličov, je ešte biednejšia.
Niekto sa obuje do voličov zato, že sa málo zaujímajú o možnosti, ktoré im náš systém zmnohonásobenej samosprávy ponúka. Iný bude kritizovať vládu, krajské samosprávy a politikov všeobecne za to, že robia len veľmi málo pre to, aby ľuďom vysvetľovali, načo sú im vlastne dobrí. Po jeden a pol dekáde (ne)fungovania tohto systému je však očividné, že je zrelý na korekciu.
Samosprávnych krajov je priveľa – a to ich prvá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá ich zaviedla, pôvodne dokonca navrhovala dvojnásobok. Majú nelogické hranice, nerešpektujú historické a kultúrne celky, z ktorých dnešné Slovensko pozostáva.
Iste, v niektorých prípadoch sú ich hranice „logické“ až príliš, ako v prípadoch krajov, ktorých zmyslom bolo rozriediť národnostné zloženie v zmiešaných oblastiach, aby sa takto liečila slovensko-maďarská obojstranná paranoja. Takáto logika však sotva dlhodobo obstojí v prostredí spojenej Európy a priestoru bez národných hraníc.
Koalícia tretej vlády Roberta Fica sotva v tomto do konca svojho termínu dospeje k nejakému presvedčivému konsenzu, isté však je, že by na reforme regionálnej samosprávy mala aspoň začať pracovať. To znamená, vytvoriť zadanie pre odborníkov, ktorí by preskúmali možnosti a klady a zápory každého riešenia, ktoré sa ponúka.
Hoci aj návratu k trom krajom (plus hlavné mesto), čo je, mimochodom, formát, ktorému aj po pätnástich rokoch rozumejú na Slovensku úplne všetci – i keď je nepochybné, že i ten má popri kladoch aj svoje zápory.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je u nás beztak z rôznych politických, ale najmä ekonomických dôvodov možné iba z úrovne centrálnej vlády. Nič sa nezmení k lepšiemu iba preto, lebo každá dolina dostane svoj úrad (čo sa týka aj umelo nafúknutého počtu okresov u nás).
A dovtedy bude lepšie, keď sa politici zdržia zbytočných nedokvasených nápadov. Akým je napríklad zmena volieb do VÚC na jednokolové, ktorá na jednej strane nezabráni voličom extrému mobilizovať sa, a na druhej strane neodstráni problém slabého záujmu voličov demokratických strán.