Hoci U. S. Steel bol serióznym strategickým partnerom a fabriku v podstate zachránil (inak by sa Košice a okolie premenili na jednu obrovskú hladovú dolinu), sú to predovšetkým obchodníci, ktorí si vedia spočítať, či sa im biznis na Slovensku ešte rentuje, alebo nie.
Keď si manažéri U. S. Steelu na jeseň 2012 začali baliť kufre, tak vláda fabrike obratom schválila dotáciu. 15 miliónov eur ročne bolo dostatočne veľa peňazí na to, aby Američanov presvedčili zostať na Slovensku najmenej ďalších päť rokov.
Čas sa však pomaly napĺňa, a všetko naznačuje, že druhýkrát sa scenár z jari 2013 nezopakuje. Vtedy totiž reálne hrozilo, že oceliarne prevezmú Rusi, respektíve Ukrajinci, čo bolo z geopolitického hľadiska nevhodné (a už vonkoncom nie je vhodné teraz, keď na Ukrajine prebieha vojenský konflikt).
To, že vláda nehodlá nijako intervenovať, je možné čítať aj tak, že medzi reálnymi uchádzačmi sú buď Číňania, alebo Chrenekovci, ktorí už ovládajú Třinecké železiarne. Tak či onak, dôležité bude najmä udržanie zamestnanosti a nevyhnutná modernizácia (lebo investičný dlh sa odhaduje zhruba na jednu mld. eur), aby oceliareň bola konkurencieschopná.