Klauniáda nezaberá

Vyslovovať radikálne súdy na základe zopár prieskumov popularity politických subjektov sa vo všeobecnosti nevypláca. Býva dosť trápne, keď palcové titulky novín o tom, ako nejaká strana končí či, naopak, je na vzostupe, vzápätí striedajú o poznanie menšie titulky oznamujúce výsledky prieskumov, ktoré tie predchádzajúce zvolania negujú.

03.02.2017 22:00
debata (10)

Neznamená to však, že prieskumy nevypovedajú vôbec o ničom, ako to radi vyhlasujú politici, keď sa im nepáčia nejaké výsledky konkrétneho prieskumu. Ak sa pozrieme na výsledky prieskumov agentúry Focus za posledný štvrťrok, nemôžeme si nevšimnúť zopár skutočností.

Vládnutie nie je to isté ako kampaň a nech sa Danko snaží, ako chce, každým jeho ďalším výstupom je jasnejšie, že na to nemá.

Tak napríklad sa zdá, že to, čo popularite SNS škodí zo všetkého najviac, je práve to, o čo sa predseda tejto strany zo všetkého najviac snaží. Popularita strany Andreja Danka klesá práve vtedy, keď je pozornosť verejnosti o čosi viac ako inokedy upretá na Andreja Danka.

Danko najviac získaval vtedy, keď v mimoparlamentnom závetrí chystal reštart svojej strany. To bol jeho hlavný odkaz voličom v predvolebnom období a to bol aj dominantný dojem, ktorý sa mu darilo budiť: SNS bola späť v hre a spolupráca s ňou už nemusela zaváňať čírou neslušnosťou. Aj preto sa oňho v prvom povolebnom týždni trhali antismeráci z SaS a OľaNO na jednej strane so smerákmi na strane druhej.

Lenže vládnutie nie je to isté ako kampaň a nech sa Danko snaží, ako chce, každým jeho ďalším výstupom je jasnejšie, že na to nemá. Nie preto, že pred kamerami bozkáva zarámované výložky ako malý chlapec, alebo preto, že potemkinovsky mení firemné logá a voličom chce nahovoriť, že tým mení samotné firmy.

Ale preto, lebo okrem podobných výstupov neponúka nič iné. Presnejšie, ponúka už iba zákulisnú ruvačku o rezorty (momentálne je to energetika, ale prirátajme napríklad aj verejnoprávne médiá a podobne).

Takú ruvačku všetci voliči, pravdaže, dobre poznajú, pretože prebieha v zákulisí každej koaličnej vlády a zúčastňujú sa na nej všetky strany. Akurát, že niektoré z tých strán ponúkajú svojim voličom ešte čosi, s čím sa môžu identifikovať. Softnacionalizmus Dankovej strany dnes už veľmi neťahá. Rovnaký nájdu voliči aj v Smere a záujemcovia o tvrdšie verzie sa majú na scéne, žiaľ, už dávno na koho obrátiť.

Popularita Smeru skáče hore-dolu, stále má však, zdá sa, svoj stred kdesi okolo 25 percent, čo ho zatiaľ nevzďaľuje od možnosti aspoň zopakovať v ďalších voľbách výsledok tých minuloročných. Ostatné strany vykazujú viac-menej stabilné výsledky. Iba SNS začala klesať od chvíle, keď sa začal jej predseda objavovať častejšie na obrazovkách a v novinách. Zatiaľ klesá len mierne, ale ktovie dokedy.

Pomôže mu konflikt so Smerom o energetiku? Sotva. Nepridá totiž k jeho imidžu nič nové a zásadné, len bude opäť porazený (pretože Smer energetiku nepustí) a Béla Bugár si možno pripíše ďalšie body za úlohu koaličného rozhodcu. Vládu ako takú to najskôr nerozbije, rozbije to však šance Danka vyjsť z jej trosiek ako víťaz hocikedy v budúcnosti.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #Smer #Andrej Danko #vládna koalícia