Spojenci ako lusk

Neexistujú dva rovnaké odhady toho, čo stála amerických daňových poplatníkov vojna v Iraku. Armáda, súkromní kontraktori, personál, ktorý v Iraku trénuje tamojšiu armádu, úroky – pretože vojnu nezatiahol Dick Cheney zo svojho, ale americkí daňovníci z pôžičiek, pomoc pre veteránov... Položiek je viac než dosť.

17.02.2017 12:00
debata (11)

Aj preto žiaden z odhadov nejde pod jeden bilión dolárov a niektoré sa celkovo šplhajú až kamsi k trom biliónom. Pre lepšiu predstavu, jeden bilión, to je tisíc miliárd. A to je reč o vojne, ktorú – i keď Saddám bol bez debaty odporným zjavom – americkí daňovníci financovali na základe falošných dôvodov a ktorá spustila posledné dejstvo rozkladu celého regiónu Blízkeho východu.

Americkému daňovníkovi sa nikto nečuduje. Akurát za to, že jeho krajina minula na vojnu toľko peňazí, že mohla namiesto nej financovať kolonizáciu Marsu, Európania naozaj nemôžu.

Nuž a dnes nový minister obrany James Mattis „upozorňuje“ európskych členov Severoatlantickej aliancie, že Spojené štáty prehodnotia svoje angažmán v NATO, pokiaľ nezačnú ostatní viac prispievať na obranu.

Pretože: „Americký daňovník už viac nemôže prispievať neprimerane viac na obranu západných hodnôt… Američania sa nemôžu starať o budúcnosť vašich detí viac ako vy sami.“

Aby sme si rozumeli. Väčšina európskych štátov vynakladá na obranu menej ako dve percentá z HDP, k čomu sme sa sami prihlásili. To je fakt, na ktorom výkriky konšpiračných teoretikov či rôznych amerikanofóbov nič nezmenia.

Je na nás, či chceme byť v spoločnom obrannom zoskupení, a ak teda chceme, aby sme sa potom aj riadili dohodnutými pravidlami. Tým skôr, že slovenské výdavky na obranu, aby sme boli konkrétni, sú vo väčšine diktované skôr zisteniami, čo všetko sa z našej techniky zasa pokazilo alebo je už na samom konci svojej predpokladanej životnosti, než ktovieakými ultramodernizačnými plánmi.

Pripomeňme tiež, že veľkú časť obranných výdavkov beztak predstavujú také prozaické veci, ako napríklad platy a výsluhové dôchodky vojakov a personálu (v niektorých štátoch Európy dokonca až polovicu).

Na druhej strane, európske štáty sa v rámci svojich možností snažia svoj finančný podiel na spoločnej obrane zvyšovať. Napríklad také Estónsko je už bezpečne za hranicou oných dohodnutých dvoch percent. Lenže, čo čert nechcel, práve toto Estónsko si na základe niektorých výrokov samotného nového prezidenta USA vôbec nemôže byť isté, či by mu Amerika prišla na pomoc. Aj keby na obranu dávalo dvadsať percent.

Hm, takže hrozbami pre Európu sú na jednej strane zabijacký Daeš a na druhej strane svaly napínajúci Vladimír Putin, a Európanom sa vyhráža (diplomaticky, ale jasne), že sa na nich vykašle, minister obrany krajiny, ktorá má leví podiel na vzniku Daešu a ktorej prezident už na adresu Putina stihol vysloviť viac komplimentov ako na všetkých spojencov USA dohromady…?

PS: Chudákovi americkému daňovníkovi sa nikto nečuduje. Akurát za to, že jeho krajina minula na lživú vojnu so strašnými následkami pre celý svet toľko peňazí, že mohla namiesto nej pomaly financovať kolonizáciu Marsu, Európania naozaj nemôžu. Ani Estónci, ktorí plnia dohody, ani ostatní, ktorí sa k ich plneniu iba (pomaly) približujú.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #USA