Problém nastáva, keď seriózne sa tváriaca inštitúcia začne ľudom podsúvať svoje úvahy „čo by bolo keby“ vo forme videodokumentu. Veda sa musí držať striktne faktov, to vedia veľmi dobre aj v Matici slovenskej, napriek tomu na internet zavesili video Bez 14. marca.
A hoci pravdu poznajú, oni chcú hľadať svoju – alternatívnu, ktorá má ospravedlniť neospravedlniteľné (lebo veď „nemôžeme sa sústavne bičovať“.) Samozrejme, nie priamo, ale prostredníctvom úvahy, čo by z nás zostalo, keby sme boli v r. 1939 ponechaní napospas našim susedom.
Áno, ak pre niekoho nie je najvyššia hodnota ľudský život, ale vlastný štát, tak sa na veci môže pozerať aj takto „alternatívne“. Ak by sme však tento príbeh v takomto duchu mali dopovedať, tak treba spomenúť, že hoci Slováci mali vlastný štát, napokon by sa ako podradná slovanská rasa nevyhli „konečnému riešeniu slovenskej otázky“, takže štát by im bol na nič.
Keby sa matičiari držali faktov, tak by v dokumente muselo zaznieť, že samostatný štát si s výnimkou najradikálnejších ľudákov neželal nik. Vznikol na priamy príkaz Hitlera, ktorý si takto mohol ospravedlniť rozbitie Československa.
Matičiari v dokumente uvádzajú, že Židia počas vojny trpeli všade, zabudli však povedať, že nikde za deportácie vlastných občanov nezaplatili tak ako my na Slovensku.
Ak bolo cieľom tohto „dokumentu“ popliesť ľudom hlavy nezmyslami, tak svoj účel splnil.
