Výrečné odchody

Podľa poslanca SaS Martina Klusa je síce odchod Jozefa Mihála nepríjemným prekvapením, ale strana Richarda Sulíka sa napriek „menším nezhodám“ netriešti. To je pravda.

21.02.2017 22:00
debata (14)

O človeku, ktorý začne viditeľne strácať na váhe, tiež nepoviete, že sa rozpadáva. Jednoducho, chudne. Otázka len je, či je to známka jeho zdravého životného štýlu, alebo vážnej choroby. V tom prvom prípade sa človek stáva mocnejším, v druhom, naopak, slabne.

SaS bola produktom, ktorý sa usiloval zaplniť dieru na trhu. Vo chvíli, keď sa tých zopár hrozienok z koláča nepodarilo presadiť, akurát začalo byť vidno, že neexistuje žiaden koláč.

Sulíkova strana Mihálovým odchodom sotva silnie, čo priznávajú aj tí, ktorí nateraz zostávajú verní svojmu predsedovi. Áno, predsedovi, pretože ak by chceli tvrdiť, že zostávajú verní hodnotám svojej strany, museli by zodpovedať aj logicky nasledujúcu otázku: a čože sú to tie hodnoty SaS?

Odvodový bonus z predvianočných bilbordov, ktorým predseda SaS už zhruba dekádu presviedča ľahkoverných, aby ho považovali za ekonomického génia? Alebo azda „liberalizmus“, ktorý sa hipsterom sploštil na dekriminalizáciu marihuany a registrované partnerstvá bez toho, aby pochopili, že rovnosť šancí je rovnako dôležitým liberálnym predpokladom spoločenského dobra ako individuálna sloboda?

SaS bola produktom, ktorý sa usiloval zaplniť dieru na trhu. Vo chvíli, keď sa tých zopár hrozienok z koláča nepodarilo presadiť, akurát začalo byť vidno, že neexistuje žiaden koláč. Liberálne zmýšľajúci priaznivci SaS, ktorí sú dnes pobúrení Sulíkovým príklonom k agende európskej krajnej pravice, by mali pochopiť jednu vec.

Sulík ich nezradil, on z nich len urobil somárov, keď im hovoril to, čo chceli počuť. Dnes sa snaží o to isté s inou skupinou ľudí a v rozlete ho zatiaľ brzdí len snaha získať čo najviac nových voličov tak, aby pritom nestratil príliš veľa tých starých.

Prípad Obyčajných ľudí Igora Matoviča je iný i podobný. Na cnostne sa tváriacom projekte vyťahovania občianskych kandidátov do vysokej politiky nie je občianskeho vôbec nič. Je to strana štyroch ľudí, ktorí pred každými voľbami naberajú na kandidátku štatistov aspoň relatívne zvučných mien.

Vo chvíli, keď niektorí štatisti pochopia trápnosť svojho postavenia, odchádzajú, ale málokoho to trápi. Pred ďalšími voľbami sa nájdu ďalší. Strana sa nemusí zodpovedať svojim členom, poslancom, a napokon ani svojim voličom.

Prečo by sa mal Matovič ospravedlňovať ľuďom, ktorí ho volili napríklad kvôli Otovi Žarnayovi? Veď on s ním nič nemá, akurát ho veľkodušne zaradil na svoju kandidátku! Výsledok je podobný ako pri SaS: to najviditeľnejšie na celej strane sú prejavy ega jej predsedu. Dá sa povedať, že to je jediné, čo je na Obyčajných ľuďoch viditeľné.

Úvahy o tom, ako by asi po roku vyzerala vláda SaS, OľaNO a spol., keď vidíme, ako z týchto strán utekajú ľudia (vrátane hromadného odchodu z Kollárovej rodiny hneď na začiatku), by neboli celkom korektné.

Byť vo vláde je iné, ako byť v opozícii. Celkom korektné je však uvažovať o tom, čo vlastne drží pohromade strany, ktoré raz chcú byť opäť vo vláde. Tie odchody určitú odpoveď napovedajú, a nie je to príjemná odpoveď.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Mihál #SASKA