Chorým vstup zakázaný

Nuž ak má byť tetovanie súčasťou rizikovej anamnézy, ktorá človeka vylučuje z radov bežných klientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tá mu za to nezaplatí prípadnú liečbu hepatitídy typu C, potom bude asi najlepšie, keď sa zápasy našej futbalovej reprezentácie budú odohrávať s vylúčením publika.

23.02.2017 22:00
debata (7)

Jedného, dvoch rizikových jedincov ešte môžete na ulici obísť. Ale v takej koncentrácii? Každý zraz národného mančaftu by mal epidemiológov pomknúť k vyhláseniu stavu všeobecného ohrozenia…

Aj keby strata VšZP vznikla súbehom vonkajších vplyvov, nevysvetlí to nijako, prečo by sa mala ozdravovať aj odmietaním vybraných skupín jej chorých zákazníkov.

Kiežby to bolo celé iba na smiech. Ale nie je. Spojenie verejného zdravotníctva s princípmi komerčného poisťovníctva nesie svoje ovocie. Počnúc nezmyselným priživovaním sa celého jedného sektora na povinných zdravotných odvodoch od obyvateľstva, pokračujúc škrtením zdrojov a platieb za zdravotnícke výkony a končiac (zatiaľ) správami, ako sú tieto.

Aj keby sme hneď stopercentne prijali vysvetlenie, podľa ktorého dvestomiliónová strata VšZP vznikla súbehom rôznych vonkajších vplyvov a „práca“ bývalého manažmentu bola pri jej výrobe podružná, nevysvetlí to nijako, prečo by sa mala poisťovňa ozdravovať aj odmietaním vybraných skupín jej chorých zákazníkov.

Nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť, rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky, zavedenie odvodovo odpočítateľnej položky ani nárast cien výkonov kvôli zrušeniu poplatkov nevysvetľuje, prečo by si to mal „vypiť“ práve ten, kvôli ktorému sa poplatky rušili, skupiny rozširovali a odvody zmäkčovali.

Ľudia, ktorí by mali mať z väčšiny uvedených zmien aspoň nejaký prospech, majú tie zmeny osobne poisťovni zafinancovať tým, že od nej nedostanú všetko to, čo si každomesačne predplácajú? Nezabúdajme, že nejde len o tetovanie či piercing. A, pravdaže, už vôbec tu nejde o reprezentačných futbalistov, z ktorých podaktorí by si mohli pomaly kúpiť svoju vlastnú menšiu poisťovňu, nieto nejaké lieky.

Tí, čo v rámci šetriaceho programu v poisťovni navrhujú napríklad redukovanie liečby degenerácie očnej makuly, sa nevyvršujú na mladých a bohatých pacientoch – ktorí sa, keď už na to príde, môžu zbaliť a odísť do inej poisťovne. Vyvršujú sa napríklad na dôchodcoch, ktorí nemôžu ovplyvniť ani výšku odvodov, ktoré za nich platí štát, ani výšku dôchodku, z ktorého by si mali sami hradiť liečbu ešte skôr, ako prídu o päťdesiat percent zraku.

Vždy sú dva spôsoby, ako sa k podobnému problému postaviť. Jeden je v našich končinách najrozšírenejší: personalizácia. To znamená nadávať na konkrétnych nemravných manažérov, ktorí chcú straty poisťovne vykryť zoškrtaním zazmluvnených lekárov, zoškrtaním hradených výkonov a napokon, v logike veci, aj faktickým zoškrtaním klientov. Druhý spôsob je menej populárny, pretože si vyžaduje viac než len okydanie zopár jedincov. Spočíva v premýšľaní o systéme zdravotníctva, ktorý je jednoducho zlý a už dávno sa mal zmeniť.

Aj ten prvý spôsob má, pravdaže, niečo do seba. No až kombinácia oboch môže priniesť trvalé zlepšenie.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #VšZP