No a potom je tu ešte tá druhá možnosť. Dotyčný si tie sociálne dve percentá všimného vypýtal preto, lebo to nebolo ani prvý, ani posledný raz. Jednoducho nebol odkázaný na jeden úplatok v zmysle „teraz alebo nikdy“, pretože ak máte z úplatkov pravidelný príjem, dve percentá vám bohato stačia.
Túto logiku poznajú všetci výpalníci, ktorí boli v detstve postihnutí aspoň mierne rozvinutým zmyslom pre uvažovanie: krčmy je treba vypaľovať tak, aby ste ich výpalným nezruinovali. Inak vám čoskoro vyschnú zdroje.
Ak je chyba systémová, potom sa skôr či neskôr objaví nejaký ďalší chytrák, ktorý využije nedigitalizovaný systém prideľovania dotácií pre svoje vlastné obohacovanie sa.
Keďže čoskoro po prichytení dotyčného vyšetrovateľ rozšíril obvinenie o ďalší prípad, v ktorom si mal pýtať tritisíc eur zo stopäťdesiattisícovej dotácie, je zrejmé, že práve tá druhá možnosť bude správna.
Keď sa riaditeľ štátnej Poľnohospodárskej platobnej agentúry tvári ako svätý za dedinou, tvrdiac, že toto bolo „zlyhanie jedinca“ a prvý prípad korupcie na jeho úrade, asi si celkom nerozumieme. Už teraz vyšli najavo dva prípady, a to celý prípad ešte nemá ani päť dní.
Inými slovami, ocitáme sa opäť na známom rázcestí. Môžeme sa vyvŕšiť na hanebnom korupčníkovi, povláčiť ho bulvárom a potom si urobiť kvačku: prípad vyriešený. Alebo sa budeme pýtať, či chyba nie je systémová.
Pretože ak je, potom sa skôr či neskôr objaví nejaký ďalší chytrák, ktorý využije nedigitalizovaný systém prideľovania dotácií pre svoje vlastné obohacovanie sa. A skôr či neskôr sa ukáže, koľko podobných prípadov nám práve uniká priamo pod nosom.
Prvá reakcia pospolitého ľudu na internete sa dala očakávať: „Chytili nejakého chudáčika za šesťtisíc eur? A kedy si posvietia na miliónové podvody, ktorý sa v štáte dejú?“ a podobne. Čo nie je nič iné len dôkaz o tom, ako hlboko pod kožu sa ľuďom dostala matovičovsko-kotlebovská infantilná rétorika silných vzruchov.
Na to, aby sa jatrila obrazotvornosť ľudí, už nestačí povedať, že všetci tam hore kradnú. K takým tvrdeniam je treba pridávať tvrdenia o miliónoch, desiatkach, ba stovkách ukradnutých miliónov. A k volaniu po spravodlivosti je treba pridávať prísnosť. Najlepšie to pochopili súdruhovia v Číne, popravujúci korupčníkov hromadne na futbalových štadiónoch. Aby ľud videl, že v štáte vládne spravodlivosť…
Existuje korupcia aj na najvyšších poschodiach? Nepochybne. Lenže ak u nás vládne pocit, že je všadeprítomná, je to preto, lebo sa vyskytuje všade. Inak povedané, razia u Bašternáka, ktorú si kvôli Bonaparte všimne každý, nerieši problém farmárov, ktorí musia odvádzať desiatky nejakému úradníckemu alipašovi. Je treba riešiť oboje a oboje musí byť dôležité.