Vyšetrovali ho, lenže prvé vyšetrovanie išlo do stratena (netreba zvlášť domýšľať, akými asi spôsobmi). Po istom čase sa obnovilo a výsledkom je zatiaľ to, že dotyčný bol obvinený z daňovej trestnej činnosti.
Podľa vyšetrovateľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA si Ladislav Bašternák ako konateľ firmy BL-202 v roku 2012 podvodne uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške takmer dva milióny eur.
Až do právoplatného výroku súdu nemôžeme s istotou tvrdiť, že Bašternák urobil daňový podvod, s absolútnou istotou však môžeme povedať, že si to vieme predstaviť.
Potiaľto by to bola, takpovediac, rozprávka krátka, kratučká. Na celom svete sa chytráci snažia zbohatnúť podvodmi na daniach. Bez ohľadu na výšky trestov, ktoré im pritom hrozia (Čína…) a bez ohľadu na samotné daňové zákony či systémy. Rôzni chytráci cítia potrebu podvádzať na daniach napríklad aj v USA, kde je inak možné, aby taký Warren Buffett, ako sa sám priznal, celkom legálne odvádzal na daniach menej, ako upratovačka jeho kancelárie.
Na celom svete poznajú tiež chytrákov, ktorým sa dočasne darí vyhýbať sa trestu vďaka vhodným konexiám. Od talianskej mafie, ktorej v časoch najväčšej slávy patrili celé parlamenty, cez európskych potentátov kryjúcich sa verejnými úradmi, až po východný oligarchický typ podvodníkov, ktorí ukrývajú peniaze pred štátom s plným vedomím toho istého štátu. Nejaký náš Bašternák je oproti týmto celkom malá rybka.
Napriek tomu samozrejme platí, že tak, ako bolo dobrou správou obnovenie vyšetrovania, dobrou správou je, že tentoraz vyšetrovanie očividne prináša nejaké výsledky. Až do právoplatného výroku súdu nemôžeme s istotou tvrdiť, že Bašternák urobil daňový podvod, s absolútnou istotou však môžeme povedať, že si to vieme predstaviť. A vieme si predstaviť aj veľmi konkrétne spôsoby, akými sa podobní chytráci nabaľovali a nabaľujú. Vrátane ich snahy pestovať si politické konexie a v prípade potreby ich aj využívať.
Hovoriť o nejakom víťazstve je predčasné, pretože obvinenie ešte nie je obžaloba a obžaloba ešte nie je trest. Okrem toho vyvstáva ešte jedna otázka: a čie víťazstvo by to – okrem víťazstva spravodlivosti – vlastne malo byť? Hádam nie pochôdzkara, vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu a riaditeľa väznice v jednej osobe Igora Matoviča?
Nehovoriac už o takej maličkosti, že víťazstvom spravodlivosti bývajú spravodlivé, a teda niekedy – nehovoríme, že teraz – aj oslobodzujúce verdikty. Čo je, pravdaže, niečo, čo psychopolitici a ich rozvášnené publikum nechcú počuť. V ich očiach bolo všetko jasné vo chvíli, keď im niekto pred očami vytýčil spojnicu Ladislav Bašternák – Robert Kaliňák – Robert Fico. V tej chvíli boli schopní jazykom gangstrov 90. rokov vyvolávať zoznamy, koho všetkého treba „dať dole“ a štvať ľudí až po hranicu fyzických útokov na tých, čo majú na veci v zásade nie iný, ale len triezvo formulovaný názor.
Skrátka, ak bude raz kauza Bašternáka niečím víťazstvom, bude to víťazstvo spravodlivosti nad drzosťou. Nie víťazstvom drzáňov iných politických farieb. A to isté by malo platiť o amnestiách.