V poslednom ťažení

Dôvod, pre ktorý džihádisti pri svojich útokoch v európskych mestách siahajú čoraz častejšie po kuchynských nožoch či autách, je jednoduchý. Je pre nich stále ťažšie útočiť výbušninami či zbraňami. Také útoky si totiž vyžadujú logistiku a logistika si vyžaduje infraštruktúru.

23.03.2017 22:00
debata (13)

Bolo by naivné nádejať sa, že na „vojenskejší“ útok sa už v Európe nezmôžu. Nekontrolovaných zbraní a výbušnín sa po kontinente, žiaľ, stále pohybuje dosť a kvôli konfliktom v jeho okolí tu bude ešte dlho možnosť prepašovať nové. Navyše, samozrejme, platí, že aj útoky „bez zbraní“ môžu byť strašné a smrtiace. Ako v Londýne (Berlíne, Nice…).

Je však evidentné, prečo lídri tzv. Islamského štátu vyzývajú svojich stúpencov útočiť „domáckymi“ prostriedkami. Kult smrti si nemôže dovoliť posielať do Európy zbrane, ktoré sám potrebuje pre svoje udržanie sa na bojiskách Blízkeho východu, a v európskych sieťach islamistov sú čoraz väčšie diery.

Primitívnu bombu je dnes, pravdaže, možné vyrobiť aj doma. Auto, nôž, kameň sú však priliehavejšími zbraňami pre impulzívnych radikálov, pre ktorých sa náboženstvo stalo psychopatiou. Nôž je skrátka osobnejší a zúrivejší nástroj útoku ako bomba.

V Londýne možno zohrali úlohu aj iné okolnosti, napríklad rozdielna bezpečnostná situácia v Bruseli, odkiaľ teroristické bunky vysielali vrahov do Francúzska, a v Británii. Rýchlosť zásahových jednotiek nepochybne tiež zabránila väčšiemu krvipreliatiu, i keď tu najskôr rozhodovala lokalita: budova parlamentu v centre mesta skrátka nie je predmestské sídlisko.

V každom prípade nebezpečenstvo útokov islamistov v Európe stále trvá a je bolestne reálne, ich taktika však pripomína rok 1944, keď zdochýnajúca Tretia ríša začala organizovať takzvaných Werwolfov – malé skupinky zabijakov, ktorí mali rozsievať teror v tyle postupujúcich spojeneckých armád.

Každý ich útok bol zlý, nijako však nespomalili zánik Tretej ríše. Naopak, ich útoky proti samotným Nemcom, ktorí „zradili“, pretože odmietali brániť Hitlera do posledného dychu, iba čo urýchľovali aj psychologickú smrť nacizmu.

Takýto teror skrátka rozsieva hrôzu obojstranne – aj medzi tými, za ktorých chrbtami sa snaží ukrývať. Mnoho potenciálnych útočníkov by v posledných rokoch nebolo možné chytiť ešte prv, ako stihli udrieť, bez spolupráce komunít moslimov, ktorí s hrôzou sledovali ich radikalizáciu. Rovnako by bez ich pomoci nebolo možné rozložiť zakonšpirované teroristické bunky v Európe. Na oboje existujú príklady, aj keď sa o nich obvykle nepíše s takými tučnými titulkami ako v prípadoch dokonaných útokov.

Výkriky: „Nás nezastrašia“, prípadne „Nič nedocielia“, ktoré sa v takýchto prípadoch ozývajú Európou, sú správne. Ešte správnejšie by však boli, keby sme ich mysleli naozaj vážne. Keby sme viac hýbali sivou kôrou, ako rinčali zbraňami či komicky vykrikovali o zatváraní hraníc, ako napríklad teraz Le Penová (to majú Briti zavrieť hranice medzi Londýnom a Birminghamom?). Ak nás nemajú zastrašiť, nevoľme trasorítky.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #islam #džihád #útok v Londýne